Spišská Stará VesSpišská Stará VesPrečo ísť na referendum?Ján Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/preco-ist-na-referendum-2015-01-16T07:41:26Z2015-01-16T07:40:35Z<div class="entry-content">
<p>
<strong><em>Prečo ísť na referendum a povedať 3x ÁNO?</em></strong></p>
<p>
Prečo odpovedať na prvú referendovú otázku „ÁNO“?</p>
<ul>
<li>
<span style="color: #ff0000;"><em>Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?</em></span></li>
</ul>
<p>
Prečo sa manželstvom nemôže nazývať žiadne iné spolužitie osôb, okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? Pretože v našom živote sa stretávame s tým, že existujú zákony a veci, ktoré si my nemôžeme vybrať, podľa svojej ľubovôle, ale sú nám vopred dané. Nikto z nás si napr. nemohol vybrať či sa narodí ako muž alebo ako žena. Rovnako si nikto z nás nevybral svojich rodičov, najbližšiu rodinu a prostredie, v ktorom vyrastal. Manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou je takou formou zväzku, ktorá je tu daná samotnou prirodzenosťou osoby, ale aj prirodzenosťou lásky.</p>
<p>
Prirodzenosťou osoby preto, lebo tá vo svojej plnosti existuje v dvojakej „forme“: ako muž a ako žena. Každý z nás sa narodil buď ako muž, alebo ako žena. O tejto podstatnej <em>(ontologickej)</em> rozdielnosti nám jasne hovorí naše telo. To, že som mužom alebo ženou nemôžem zmeniť, ale môžem jedine prijať. Ak sa neprijmem, začnem ničiť samého seba. Neprijať svoju vlastnú prirodzenosť <em>(natura )</em>ako dar<em>, </em>znamená odsúdiť ju (a teda seba) na zánik. Je to tak ako s prírodou <em>(natura)</em>: veľa sa dnes hovorí o životnom prostredí a o ochrane prírody. Chránime ju ako čosi vzácne. Sú oblasti s najvyšším stupňom ochrany (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká či Malá Fatra…). Chrániť túto prírodu znamená prijať ju takú aká je a nezasahovať do nej takým spôsobom, že ju zničíme. Jednoducho povedané: ak nechceme prírodu zničiť, musíme ju prijať a rešpektovať zákony vpísané do nej. Týmto ju budeme skutočne chrániť. Preto, ak nechceme zničiť človeka a tým aj spoločnosť, musíme človeka prijať s tým, že exituje buď ako muž alebo ako žena a musíme rešpektovať zákony vpísane do jeho prirodzenosti <em>(„natury“)</em>.</p>
<p>
Prirodzenosťou lásky preto, lebo láska tvorí jednotu. Nemôže sa však vytvoriť jednota tam, kde niet rozdielnosti. Najplnším vyjadrením lásky medzi ľuďmi je manželská láska, ktorej základom je rozdielnosť pohlaví. Prečo? Pretože len v úplnej rozdielnosti pohlaví je možná aj úplná jednota. Keďže medzi mužom a ženou existuje maximálna rozdielnosť, ktorú vyjadruje ich pohlavie, len medzi mužom a ženou je možná maximálna jednota. To čo ich však robí jedným telom – jednou osobou – je ich vzájomná láska, ktorá sa takto napokon stáva prameňom daru nového života, ktorým je dieťa. Dvaja muži či dve ženy nie sú schopní vytvoriť hlbokú jednotu tiel, pretože medzi nimi nejestvuje úplná rozdielnosť pohlaví. Preto ani „láska“ vyjadrená medzi nimi telesne nie prirodzenou láskou a preto nie je v skutočnosti láskou, následne je logické, že z takého vzťahu sa nikdy nemôže narodiť dieťa.</p>
<p>
A prečo sa hovorí o jednom mužovi a jednej žene? Pretože nie je možné milovať výlučnou a bezpodmienečnou láskou všetkých, alebo viacerých ľudí naraz. To môže jedine Boh. Láska medzi mužom a ženou vo svojej prirodzenosti hovorí tomu koho miluje: „Len ty, jedine ty a navždy ty.“</p>
<p>
Preto <em>súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. </em>Preto na túto prvú referendovú otázku odpoviem: „<strong>ÁNO“</strong>.</p>
<p>
Prečo odpovedať na druhú referendovú otázku „ÁNO“?</p>
<ul>
<li>
<span style="color: #ff0000;"><em>Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia <strong>nebolo</strong> umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?</em></span></li>
</ul>
<p>
Prečo by párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nemohlo byť umožnené, aby si adoptovali dieťa a následne ho vychovávali?</p>
<p>
Pretože právo dieťaťa je viac ako túžba rodiča. Vysvetlím: človek nemá právo na iného človeka. Ani manželia (muž a žena) nemôžu povedať, že majú právo mať dieťa. Nikto si nemôže nárokovať právo na inú osobu. Nemáme právo na iné osoby, pretože tie nie sú obyčajnými vecami. Nemôžem povedať: „Mám právo mať dieťa a kúpiť si ho, tak ako mám právo mať chlieb a kúpiť si ho.“ Nemôžem povedať, že mám právo dať si „vyrobiť“ dieťa prostredníctvom techniky umelého oplodnenia, tak ako môžem povedať, že mám právo dať si vyrobiť, resp. ušiť šaty či oblek na mieru. Človek nie je tovarom, ale darom. Osoby môžeme prijať jedine ako dar, len tak ich môžeme aj skutočne milovať.</p>
<p>
Pre túto výnimočnosť osoby, ktorou každé dieťa určite je, môžeme povedať že nie rodič má právo na dieťa, ale dieťa má právo na rodiča. A nie na hocijakého rodiča, ale na takého, resp. takých rodičov, v ktorých blízkosti bude vyrastať v psychicky a emocionálne zrelú osobnosť. Dieťa má právo na takých rodičov, ktorí mu pomôžu identifikovať sa so sebou samým a to práve vďaka rozdielnosti pohlaví, ktorá medzi samotnými rodičmi existuje. Dieťa má právo byť milované láskou muža a láskou ženy, láskou otca a láskou matky, má právo byť milované manželskou láskou, ktorá v sebe nesie prísľub vernosti a trvácnosti a perto pre dieťa aj prísľub pekného a radostného detstva i jeho ďalšej budúcnosti. Tak muž ako aj žena milujú originálne mužskou a originálne ženskou láskou. Každé dieťa má právo na takúto lásku. Žiaľ osoby rovnakého pohlavia nie sú schopné byť zárukou takejto lásky a preto ani integrálnej výchovy dieťaťa.</p>
<p>
Preto, <em>súhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia <strong>nebolo</strong> umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova. </em>Preto na túto druhú referendovú otázku odpoviem: <strong>„ÁNO“</strong>.</p>
<p>
Prečo odpovedať na tretiu referendovú otázku „ÁNO“?</p>
<ul>
<li>
<span style="color: #ff0000;"><em>Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?</em></span></li>
</ul>
<p>
Prečo by <em>„</em><em>školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?</em></p>
<p>
Pretože rodičia dali život svojim deťom a preto len oni majú prvotné, neodňateľné a prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti a to v duchu svojho morálneho a náboženského presvedčenia i v duchu kultúrnych a rodinných tradícií (porov. <em>Charta ľudských práv,</em> čl. 26; <em>Charta práv rodiny,</em> čl. 5). Osobitne nesúhlasím s tým druhom výchovy, ktorú sa snažia prezentovať v iných štátoch Európy (Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Francúzsko, Anglicko) zástancovia ideológie rodovej rovnosti <em>(gender ideológie)</em>.</p>
<p>
O čom im vlastne ide? Ide im o presexualizovanie celej spoločnosti, pretože vlastníci pornografického priemyslu týmto majú postarané o svoju budúcnosť, rovnako antikoncepčný priemysel sa nebude musieť obávať o svoje zisky a tým lekárom, ktorí zabíjajú ešte nenarodené deti, či tým, ktorí „vyrábajú“ deti ako tovar prostredníctvom umelého oplodnenia, potečú do vrecák obrovské peniaze. Za všetkým sú dve veci: peniaze a šťastie zredukované na pôžitok a rozkoš.</p>
<p>
A preto v mene týchto novodobých „bohov“, ktorým sa všetci začíname čoraz viac klaňať, budeme chcieť, aby deti už v materských školách spoznávali v akomsi „detskom kútiku“ svoje telo a telo toho druhého. V školách budeme postupne chcieť učiť žiakov ako navliekať kondómy, ako užívať hormonálnu antikoncepciu, či vibrátor. Budeme chcieť zaviesť takú sexuálnu výchovu, ktorá pod rúškom a v mene lásky bude všetko dovoľovať. Nedovolené bude len to, s čím ten druhý pri sexe nebude súhlasiť. A ak rodičia, alebo ich dieťa odmietnu navštevovať hodiny takejto sexuálnej výchovy, budeme ich zatvárať do väzenia, pretože zanedbali povinnosť, ktorú im škola i štát nadiktovali bez ich súhlasu (ako sa tomu už neraz stalo, ba dokonca aj v novembri 2014 v Nemecku dvom mladým manželom <a href="http://www.hlavnespravy.sk/otec-ktory-skoncil-vo-vazeni-pre-povinnu-sexualnu-vychovu-v-skole-prehovoril/453493">http://www.hlavnespravy.sk/otec-ktory-skoncil-vo-vazeni-pre-povinnu-sexualnu-vychovu-v-skole-prehovoril/453493</a>).</p>
<p>
Preto <em>súhlasím s tým, aby školy <strong>nemohli</strong> vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?</em> Preto, na túto tretiu referendovú otázku odpoviem: „<strong>ÁNO“</strong>.</p>
<p>
Róbert Neupauer</p>
</div>Ján Bancík2015-01-16T07:40:35ZPastiersky list na sviatok Svätej rodiny 2014Ján Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/pastiersky-list-na-sviatok-svatej-rodiny-20142014-12-30T22:36:28Z2014-12-30T22:36:14Z<p>
Drahí bratia a sestry!</p>
<p>
Dnes, na sviatok Svätej rodiny, chcem spolu s vami uskutočniť akoby duchovnú púť do Nazaretu a vstúpiť do domčeka a ovzdušia Svätej rodiny - Ježiša, Panny Márie a svätého Jozefa. Nazaretská rodina je pre nás všetkých, ale najmä pre manželov a kresťanské rodiny, školou ľudskosti a opravdivej nábožnosti. Chcem sa spolu s vami zamyslieť práve nad náboženským rozmerom manželstva a rodiny.</p>
<p>
Slová „náboženstvo, náboženskosť, či nábožnosť“ vyjadrujú zameranie človeka na Boha. Se- kularizmus našich čias zasahuje rodinu v tom najcitlivejšom bode jej jestvovania a pôsobnosti, stiera z nej tento znak náboženskosti rodinného života. Môžeme ho jednoducho označiť ako tendenciu odtrhnutia manželstva a rodiny od náboženstva. Sv. Ján Pavol II. tento jav definoval ako hriech zabúdania na Boha. Rodinu nezasiahne hneď celú, ale postupne sa do nej zahrýza ako pleseň. Isté štruktúry náboženstva sa spočiatku zachovávajú, ale postupne sa tam vytvára pásmo, v ktorom Boh už nie je doma. A nakoniec sa duchovný život a zameranie na Boha z rodiny celkom vytratí.</p>
<p>
Svätá rodina učí všetky rodiny na svete prežívať manželský a rodinný život ako náboženskú skutočnosť. Jej život v Nazarete sa odohrával v dôvernom spoločenstve s Bohom. Nazaretský dom bol naplnený atmosférou nábožnosti a ľudskosti. Všetko, čo robili, bolo upriamené na Boha, ktorý bol prítomný uprostred nich v osobe Ježiša Krista. Ich slová, city i skutky pochádzali z lásky k nemu a zároveň ich k nemu aj pevnejšie pripútavali. Nazaretský dom bol domom Božej i ľudskej lásky.</p>
<p>
Manželstvo a rodina je náboženskou skutočnosťou, lebo od Boha pochádza a k nemu aj privádza. Medzi ľuďmi sa niekedy stretávame s názorom, že manželský a rodinný život nemá nič spoločného s náboženstvom. Na druhej strane sa ozývajú hlasy, že praktizovanie viery a náboženstvo je pre ľudí prekážkou manželského a rodinného života. Aspoň tak sa tvária mnohí manželia a neraz tým aj ospravedlňujú svoju ľahostajnosť vo viere. Často sa vyhovárajú na nedostatok času, množstvo rodinných starostí, prílišné zaťaženie, zaujatosť, únavu a na ďalšie skutočnosti: „Nemôžem ísť v nedeľu do kostola, lebo musím variť obed pre rodinu.“ - „ Treba sa mi venovať deťom.“ Takto a podobne počujeme ľudí ospravedlňovať sa a zastierať svoj nezáujem o náboženské hodnoty údajnými manželskými a rodinnými starosťami. Náboženské prejavy nikdy neodvádzajú od manželského života a od dobra rodiny, ale naopak im pomáhajú. Náplň manželského povolania a rodinného života približuje ľudí k Bohu. A to až z trojakého hľadiska: sviatostným rozmerom manželstva a rodiny, ich náplňou a poslaním a napokon aj spôsobom života.</p>
<p>
Milovaní bratia a sestry! Manželstvo ľudí približuje k Bohu ponajprv svojim sviatostným rozmerom. Silou sviatosti manželstva sa manželia natrvalo zjednocujú s Bohom a Boh ich zjednocuje aj navzájom. On sám je trvalým putom ich zjednotenia, ako to potvrdzuje Kristus svojím výrokom: „Co teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,6) Sviatosť manželstva spôsobuje trvalú prítomnosť Pána Ježiša v rodine. Rozmnožuje a zveľaďuje Boží život v manželoch. Tak sa utužuje a prehlbuje ich spoločenstvo s Bohom, ale aj spoločenstvo medzi sebou. Okrem toho sviatosť manželstva dáva aj nárok na trvalú Božiu pomoc. Otvára manželom prameň ustavičnej Božej pomoci, bez ktorej by nevládali plniť svoje manželské poslanie. Ako benzín v aute nie je na prekážku jeho pohybu, ale naopak, je nevyhnutnou potrebou, aby sa mohlo pohybovať, práve tak je to aj s manželmi a sviatostnou Božou pomocou, ktorú im poskytuje Boh na ceste spoločného života. Boh neprekáža rodine, ale jej pomáha!</p>
<p>
Manželstvo a rodina približujú ľudí k Bohu svojím vnútorným obsahom a poslaním. Manželstvo a rodina ako ustanovizeň života majú účasť na Božom stvoriteľskom diele. Manželia sú v tom najvyššom slova zmysle Božími spolupracovníkmi. Stoja v službách Stvoriteľa, aby dávali život svojim deťom. Výchovou a starosťou o telesný a duchovný život potomstva zasa spolupracujú s Kristom na diele vykúpenia a tak sprostredkúvajú svojim deťom vzácny dar viery. Podporovaní Duchom Svätým rodičia privádzajú deti k Bohu a ako dobre vychované ich uvádzajú aj do ľudského spoločenstva. Manželstvo a rodinný život sú v plnom a pravom zmysle slova náboženskou skutočnosťou, lebo sú službou Bohu. Manželov treba považovať za Božích služobníkov práve tak, ako kňazov alebo rehoľné osoby. Ako je nemysliteľné kňazov a rehoľníkov odtrhnúť od náboženstva, práve tak nemožno oddeliť od Boha ani manželov a kresťanské rodiny. Slúžia tomu istému Pánovi, pravda iným, im vlastným spôsobom. Táto služba Bohu v manželskom povolaní sa prejavuje a naplňuje hlavne zachovávaním Božích prikázaní vo všetkých prejavoch ich manželského a rodinného života. Naozaj všetko, čo manželia z titulu svojho poslania robia a podnikajú, ich usmerňuje k Bohu, k nemu ich privádza a s ním ich zbližuje. Manželstvo a rodina je skrz-naskrz náboženskou skutočnosťou.</p>
<p>
Drahí bratia a sestry! Manželstvo a rodina približuje ľudí k Bohu aj spôsobom života. Rodinný život je založený na mravných zásadách, ako je láska, obetavosť, porozumenie, súcit, odpúšťanie a mnohé ďalšie. Manželský a rodinný život kladie na človeka isté nároky a vyžaduje od neho, aby bol dobrý. Ale ak chce človek byť dobrým - dobrým otcom, dobrou mamou, dobrým manželom a manželkou, dobrým synom alebo dcérou, nevyhnutne potrebuje Boha. Byť dobrým človekom, t.j. ľudským, je neoddeliteľné od nábožnosti. Ľudským je človek, ktorý miluje druhého človeka, nábožným je zasa ten, kto miluje Boha. Ľudskosť a nábožnosť vždy idú spolu. Niet ľudskosti bez nábožnosti, ako ani nábožnosti bez ľudskosti. Nábožnosť a ľudskosť tvoria dve strany jednej mince, ktorá má meno svätosť človeka. Úsilie o svätosť a mravnú kvalitu členov rodiny podnecuje k tomu, aby sa vinuli k Bohu a od neho čerpali posilu k tomu, aby sa vzmáhali v ľudskosti i nábožnosti. Skúsenosť nám dosvedčuje, že manželstvo bez Boha hynie a rodinu bez nábožnosti pohlcuje nešťastie v podobe prejavov neľudského správania, sklamaní, opustenosti, násilia, rozvodov a iných ľudských tragédií.</p>
<p>
Práve v tomto bode nám je Svätá rodina školou nábožnosti a svätosti života. Život Svätej rodiny v Nazarete bol preniknutý úctou a láskou voči Bohu. Všetko, čo robili, malo náboženský ráz: ich každodenné práce, radosti aj starosti, ich modlitby a spoločenstvo s príbuznými, či susedmi. Život Nazaretskej rodiny bol charakteristický aj osobitnými úkonmi, ktoré zvykneme nazývať výslovne náboženskými.</p>
<p>
Za hlavné prejavy ich náboženského života, okrem vrúcnej lásky k Bohu a konkrétnych skutkov lásky jeden k druhému, považujeme: modlitbu, slávenie sviatkov a účasť na bohoslužbách. Evanjelium dnešného sviatku nám vydáva svedectvo o tom, ako dôsledne zachovávali náboženské ustanovenia Mojžišovho zákona. „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi.“ (Lk 2,22)</p>
<p>
Milované kresťanské rodiny, podobne ako Svätá rodina, aj vaše rodiny majú niesť v sebe túto črtu náboženskosti rodinného života. Všetkým, čo robíte a čo prežívate, máte uskutočňovať úctu a lásku voči Bohu. Aby ale váš životný vzťah k Bohu mal primeranú kvalitu, aby rástol a prehlboval sa, je potrebné, aby v štýle a rytme vášho rodinného života mali svoje dôležité miesto aj prejavy nábožnosti.</p>
<p>
Na prvom mieste zdôrazňujem osobnú modlitbu a tiež spoločnú modlitbu všetkých členov domácnosti. Nezastupiteľné miesto v živote rodiny má slávenie sviatkov, najmä slávenie nedele. Okrem duchovného a náboženského dobra, napomáha aj psychologickému a ľudskému zblíženiu členov rodiny. Najmä v dnešných časoch, keď jednotliví členovia rodín, otcovia, matky a deti odchádzajú z domova za povinnosťami, má byť nedeľa ozajstným dňom pestovania rodinného spoločenstva. Osobitným náboženským prejavom rodinného života je účasť na bohoslužbách Cirkvi v nedeľu a v prikázané sviatky. Svätá omša je hlavným prameňom duchovnej výživy a zdrojom rastu viery a lásky. Práve tak, ako členovia rodín musia chodiť v pracovné dni do zamestnania, aby si zabezpečili potreby pre telo, je nevyhnutné v nedeľu a vo sviatočné dni prichádzať na bohoslužby kvôli zaisteniu si potrieb pre duchovný život, lebo rodina nežije len z chleba, ale aj z Božieho slova. Súčasťou náboženského života kresťanskej rodiny je aj sviatostný život jej jednotlivých členov. Krst dieťaťa, pomazanie chorých, pokánie a najmä pravidelné a časté prijímanie Naj svätejšej Eucharistie, to všetko je neodmysliteľnou súčasťou života kresťanskej rodiny.</p>
<p>
Ďakujem všetkým rodinám, otcom a matkám, za to, že spolupracujú s Bohom pri odovzdávaní života ich potomstvu, ďakujem, že sa starajú o deti a kresťansky ich vychovávajú a sú tak akoby predĺženou rukou lásky nebeského Otca. Zo srdca žehnám všetky rodiny nášho biskupstva a od Svätej rodiny im vyprosujem opravdivú ľudskosť a vrúcnu nábožnosť, ktoré sú základom a obsahom manželského povolania a rodinného domova, sú jeho silou, ale i oporou, ktorá uchráni manželstvo a rodinu pred každým nebezpečenstvom a nešťastím našich čias.</p>
<p align="right">
+ Váš o. biskup Štefan</p>Ján Bancík2014-12-30T22:36:14ZPanna Mária NepoškvrnenáJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/panna-maria-neposkvrnena2014-12-07T09:32:54Z2014-12-07T09:32:16Z<p>
<u>Charakteristika súčasnej mentality</u></p>
<p>
Časy, ktoré v našom prostredí prežívame, sú charakteristické najmä zníženou schopnosťou ľudského rozumu poznávať pravdu, tešiť sa z nej a zúžitkovať ju. Do popredia sa dostáva adrenalín, senzácie, emocionalita a s tým súvisia subjektívne kritériá toho, čo je dobré, pravdivé a pekné. Umelecké formy prechádzajú do abstraktných podôb, v ktorých sa stráca jednoznačnosť a vzájomná porovnateľnosť s inými dielami.</p>
<p>
V oblasti duchovných hodnôt jestvujú mnohé krásne vzory duchovného života, ale celok ako taký, najmä v Európe, sa v dôsledku sekularizácie a relativizmu nachádza procese rozkladu. Očakávalo sa predovšetkým väčšie zjednocovacie nasadenie kresťanov v oblasti ekumenizmu. Namiesto očakávanej akcelerácie duchovného života po Druhom vatikánskom koncile sa dostavilo oslabenie prežívania jednotlivých tajomstiev, a to najmä na rovine spoločenstiev, ale badať to aj u jednotlivcov.</p>
<p>
Prakticky všetky spoločenstvá vykazujú oslabenie, až tendenciu k rozpadu. Najviac je postihnutá rodina. Ale atomizácia postihuje aj celú spoločnosť, taktiež farské komunity a iné spoločenstvá. Preto je potrebné cieľavedome pracovať na posilňovaní každého pridozeného spoločenstva, hlavne rodiny, farnosti, náboženských komunít a na prehlbovaní pocitu spolupatričnosti každého jednotlivca. V tomto smere sa musíme obracať na osvedčené vzory a používať prostriedky, ktoré nám prinesú túžený efekt.</p>
<p>
<u>Súvis mariológie a kristológie</u></p>
<p>
Je pozoruhodné, že mariánske dogmy (články viery) boli v dejinách Cirkvi formulované takmer vždy v závislosti od tých článkov viery, ktoré sa týkali náuky o Ježišovi Kristovi. Dogma o Bohorodičke bola definovaná v súvislosti s upresnením náuky o božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi (Efez, r. 431). Tajomstvo Nanebovzatia Panny Márie zas súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia a následne s tajomstvom Vtelenia (inkarnácie) Božieho Syna. Totiž okrem Božieho zjavenia zachyteného v Písme (Lk 1,28; Apk 12,1nn; 1Kor 15,54...) je aj požiadavkou logiky, aby absolútne Božie bytie, druhú božskú osobu prijala do ľudského života taká osoba, ktorá bude úplne bezhriešna a ktorá nebude podliehať žiadnemu hriechu ani jeho dôsledku. Teda v princípe inkarnácie možno objavovať aj osvetlenie mariánskych tajomstiev ako nám ich predstavuje Sväté písmo alebo ako ich konkretizujú jednotlivé slávenia liturgického roka. Slávny text Starého zákona, nazývaný Protoevanjelium (Gn 3,15) veľmi úzko spája biblickú ženu a jej potomstvo, že v dejinách spásy je prakticky nemožné oddeľovať kristologický rozmer od mariologického.</p>
<p>
<u>Tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie</u></p>
<p>
Článok viery o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius IX. dňa 8. decembra 1854 bulou <em>Ineffabilis Deus </em>(Nevýslovný Boh). Tento magisteriálny text hovorí o tom, že Panna Mária bola od prvého momentu svojho počatia uchránená od dedičného hriechu ako aj od každého osobného hriechu, aby sa tak jej lono stalo dôstojným a dokonalým príbytkom pre Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Za najvýraznejšie predobrazy a proroctvá o nepoškvrnenom počatí Panny Márie možno považovať texty: Gn 3,15; Prís 8,24; Pies 4,7; Lk 1,28 a iné. Patristika učí o úplnej bezhriešnosti Panny Márie napr. ústami sv. Augustína: „...Nábožnosť ukladá považovať Máriu za bezhriešnu... Vzhľadom na česť Pána... Mária absolútne neprichádza do úvahy, keď sa hovorí o hriechoch“ (<em>De Natura et Gratia</em>, 42 PL 44,267.) Sv. Proklus z Carihradu (+446/447) napísal o Panne Márii: „...je svätyňou bezhriešnosti, chrámom, ktorý posvätil Boh..., kvitnúcim a neporušiteľným rajom“ (<em>Homília 6 </em>/PG 65,753-757/).</p>
<p>
Stredovekí teológovia sa v otázke dedičného hriechu vzhľadom na Pannu Máriu delili na dve skupiny: jedna skupina vyznávala, že Panna Mária bola počatá s dedičným hriechom, ale Boh ju pred narodením Ježiša Krista anticipovaným spôsobom vykúpil. Zástancami tohto anticipovaného vykúpenia Panny Márie boli: Anzelm z Aosty, Albert Veľký, Tomáš Akvinský, Bonaventúra a ďalší. Druhá skupina mala svojho predstaviteľa v blahoslavenom Duns Scotovi (+ 1308), ktorý zastával nie anticipované vykúpenie Panny Márie, ale preventívne vykúpenie. Znamená to učenie o tom, že Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu. Duns Scotus tvrdil nasledovné: „Kristus vykonal najdokonalejší možný stupeň prostredníctva osobe, voči ktorej bol prostredníkom. Teda, žiadnej osobe nevykonal znamenitejší stupeň, než Márii... Ale toto by sa nestalo, keby to nebolo zaslúžené uchrániť ju od dedičného hriechu...“ (Duns Scotus, <em>Ordinatio 3</em>, d.3, q.1).</p>
<p>
V nasledujúcich storočiach sa teologické diskusie viedli v duchu výmeny názorov obidvoch škôl: dominikáni zastávali stanovisko Anzelma (makulisti) a františkáni nasledovali Duns Scota a nazývali sa imakulisti. V tomto období postupne nadobúdali prevahu pozície františkánov, pápeži vstupovali do týchto diskusií napr. tým, že zakázali teológom vzájomne sa obviňovať z bludov. V 19. storočí sa pápeži rozhodli definitívne uzavrieť tieto diskusie a po viacerých konzultáciách a prepracovaniach prípravných dokumentov pápež Pius IX. dňa 8. decembra 1854 vyhlásil článok viery nasledujúcou slávnostnou formulou:</p>
<p>
„... vyhlasujeme, potvrdzujeme a definujeme náuku, ktorá učí, že preblahoslavená Panna Mária od prvého okamihu svojho počatia, skrze milosť a jedinečné privilégium všemohúceho Boha, v predvídaní zásluh Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, bola uchránená ako nedotknutá od každej škvrny dedičného hriechu. To má byť predmetom istej a nemeniteľnej viery pre všetkých veriacich.“ (vlastný preklad)</p>
<p>
<u>Teológia inkarnácie a Panna Mária</u></p>
<p>
Článok viery o nepoškvrnenom počatí Panny Márie s celým svojím obsahom si nachádza miesto v teologickej metodológii, ktorá má názov „teológia inkarnácie“. V tejto teologickej metóde je kľúčovou tézou pravda o ustavičnom zbližovaní sa Boha a človeka. Maximálnou mierou tohto zblíženia je inkarnácia-vtelenie Božieho Syna. Pre človeka to znamená neslýchané vyzdvihnutie a úžasnú perspektívu. V tomto zornom uhle možno posudzovať každé tajomstvo dejín spásy, teda Božích intervencií do ľudských dejín.</p>
<p>
V zornom uhle teológie vtelenia sa Panna Mária javí ako prvé stvorenie. Mária svojou čistotou a úplnou bezhriešnosťou „zvolala“ Boha do ľudského života. Pritom ostáva pravdou, že sám Boh si túto bezhriešnu krásu Máriinej duše najskôr špeciálne pripravil. Panna Mária sa tak javí v dejinách spásy ako bod, cez ktorý sa spása v horizontálnom zmysle rozlieva na celé stvorenie.</p>
<p>
V takomto pohľade na Pannu Máriu Nepoškvrnenú je jej tajomstvo prítomné vlastne v každom tajomstve viery. Každá pravda viery má teda aj mariánsky rozmer a má ho napokon aj náš vlastný duchovný život, pretože aj my sme dostali Božiu milosť vďaka Máriinmu súhlasu s inkarnáciou.</p>
<p>
<u>Teológia kríža a Panna Mária</u></p>
<p>
Táto teologická téma a zároveň metóda hovorí o Bohu, ktorý nielenže prišiel zdieľať ten istý ľudský osud ako je náš osud, ale si tento osud aj privlastnil a pozdvihol. Boh sa teda stal človekom a vydal sa celkom do rúk človeka. Stotožnil sa tak s osudom každého človeka, lebo každého vykúpil. Viac ani urobiť nemohol. Od človeka teraz tento Boh očakáva, že aj sám bude chcieť patriť Kristovi, pretože mu už patrí... (<em>staň sa tým, čím si...</em>) smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Kresťanské náboženstvo je preto absolútne neprekonateľné. Už si nikto nebude môcť privlastniť – vykúpiť človeka – lebo človek je už Boží. Iba Ježiš Kristus je vlastníkom človeka a môže sa s ním celkom stotožniť, ako to aj robí: <em>Šavol, prečo <strong>ma</strong> prenasleduješ... </em>(Sk 9,4); <em>Bol som hladný a dali ste <strong>mi</strong> jesť...</em> (Mt 25,35).</p>
<p>
Aj v tomto pohľade má Panna Mária svoje špeciálne miesto, pretože ona svojou úplnou svätosťou celkom patrila – ako prvá – Kristovi: <em>Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova </em>(Lk 1,38).</p>
<p>
<u>Nasledovať Nepoškvrnenú</u></p>
<p>
Keď si urobila sv. Terezka z Liseux generálnu spoveď, kňaz uzavrel jej vyznanie slovami, ktoré ju tešili vždy, keď si na ne spomenula. Potvrdil, že táto svätica nikdy nespáchala žiadny ťažký hriech. Sv. Terézia sa snažila pripodobniť Panne Márii aj v tom, že denne bojovala so všednými hriechmi a snažila sa im vyhýbať. Mária bola Bohom privilegovaná, aby nemala škvrnu žiadneho hriechu. Na jej dokonalosť môžeme pozerať nielen cez dogmy a náuku Cirkvi, ale aj cez praktický život. Máriu môžeme porovnať s ľuďmi, ktorí veľmi milujú svoju rodinu a svoje okolie. Čím prežívajú väčšiu lásku k svojím blízkym, tým majú väčšie zábrany, aby dotyčných urazili, alebo im krivdili.</p>
<p>
Naše úsilie a vytrvalá práca na sebe môže v nemalej miere zmenšiť naše zlé náklonnosti, ktoré nám ostali ako dôsledok dedičného hriechu. Ak bude rásť naša láska k Bohu, budeme silnejší v tom, aby sme sa od Boha neodvrátili hriechom a aby sme vzdorovali každému hriechu, aj všednému. Naša trpezlivá a vytrvalá práca na sebe môže vo veľkej miere zmenšiť naše zlé sklony. Očistí sa naša myseľ, predstavivosť, naše pocity. Spolu s Nepoškvrnenou ďakujme za Božiu prítomnosť v nás. Zároveň so zahanbením ľutujme každú chvíľu prežitú bez neho, keď sme sa od Boha vzdialili a ľutujme chvíle ľahostajnosti voči hriechom. Nepoškvrnená a Milostiplná Panna Mária s láskou pozerá na našu snahu spolupracovať s Božou milosťou a teší sa z každého nášho víťazstva nad hriechom a pokušením. U svojho syna Ježiša nám vyprosuje silu k víťazstvám nad pokušeniami a vlastnými slabosťami.</p>
<p>
Uchránením od hriechu si Boh pripravil dôstojný príbytok pre svojho Syna. Pod nepoškvrneným srdcom sa počne Boží syn, Nepoškvrnená je Božou matkou. Podstatou Vianoc je oslava narodenia Pána. Skutočnou oslavou bude, keď mu dovolíme narodiť sa v našom srdci. „Ježiš sa môže narodiť vo mne, pretože sa už raz narodil z Márie v Betleheme. V krajnej chudobe, v tichu, v hlbokom pokoji a odpočinku vtedy po prvýkrát všemohúce Slovo zostúpilo zo svojho kráľovského trónu, svetlo zažiarilo v temnotách. To nám pripomína, čo máme urobiť, aby sa Vianoce zopakovali v našej duši.“ (R. Cantalamessa, Chudoba).</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol </em></strong><em>a </em><strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>Ján Bancík2014-12-07T09:32:16ZPanna Mária Kráľovná všetkých svätých; Kráľovná anjelovJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/panna-maria-kralovna-vsetkych-svatych-kralovna-anjelov2014-11-16T21:48:14Z2014-11-16T21:47:53Z<p>
V našom katolíckom náboženstve máme veľmi dobre rozvinutú mariánsku úctu z vieroučného hľadiska ako aj z hľadiska našej náboženskej praxe. Máme presne definovanú terminológiu, teda jasné pojmy o mariánskej úcte, takže sa nemôže stať, žeby niektoré výrazy bolo možné rozumieť nesprávne alebo dvojznačne. Azda možno tvrdiť aj to, že o Panne Márii v dejinách nevznikol žiaden blud. Otázka Bohorodičky resp. Kristorodičky z Efezského koncilu (r. 431) sa v podstate týkal viac náuky o Ježišovi Kristovi a o jeho dvoch prirodzenostiach, než o Panne Márii. Máme aj dobre ustálenú náboženskú prax, ktorá taktiež presne rozlišuje také úkony, ktorými sa preukazuje úcta Panne Márii a iným svätým a na druhej strane zas úkony preukazujúce kult klaňania sa Bohu alebo ktorejkoľvek božskej osobe individuálne. Pozoruhodné je tiež to, že diabol sa v prípade posadnutých ľudí alebo v iných prípadoch nikdy neprejavil ako odporca Panny Márie. Aj to je dôkazom, že táto svätosť Panny Márie je vyššia ako svätosť anjelov, ba je vyššia aj ako je miera nenávisti zlého ducha voči Bohu a jeho svätým. Predsa však v tituloch, ktorými vzývame Pannu Máriu, máme dva veľmi zaujímavé tituly, totiž Panna Mária Kráľovná všetkých svätých a Kráľovná anjelov. Ide o rozdielne hľadiská, ktoré však majú aj niečo spoločné.</p>
<p>
<u>Panna Mária Kráľovná všetkých svätých</u></p>
<p>
Tento titul charakterizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú všetkých svätých. Je pomerne ľahko pochopiteľný, pretože označuje Pannu Máriu ako najsvätejšiu zo všetkých ľudí. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 61, že aj patriarchovia, proroci a iné postavy Starého zákona boli a vždy budú uctievané ako svätí vo všetkých liturgických tradíciách Cirkvi. Úcta Panny Márie ako Kráľovnej všetkých svätých tak nadobúda významný rozmer. Panna Mária viedla skrytý život v nazaretskej chudobe. Svoju svätosť nadobudla jednak osobitnými Božími milosťami, ktoré jej Pán Boh daroval pre budúce zásluhy Ježiša Krista a jednak aj svojou vlastnou príčinlivosťou. Tak má Panna Mária absolútne prvé miesto v nebeskej sláve spomedzi ľudí. Je teda vyvýšená aj nad patriarchov, prorokov, mučeníkov a vyznávačov... Titul Kráľovná patrí Panne Márii aj preto, že „prijala kráľovské postavenie starať sa o jednotu a pokoj ľudského rodu“ (Pius XII.: Rozhl. posolstvo o Panne Márii Kráľovnej, 1. nov. 1954).</p>
<p>
<u>Panna Mária Kráľovná anjelov</u></p>
<p>
Druhý titul Panny Márie, ktorý si v tejto katechéze všímame, hovorí o Máriinom vyvýšení nad anjelov. Máriina svätosť a nebeská vznešenosť je taká veľká, že prevyšuje aj anjelov. Táto úžasná pravda nás napĺňa nadšením, že človek je vôbec schopný svojou svätosťou prevyšovať už aj tak nepredstaviteľnú svätosť anjelov.</p>
<p>
Vlastným dôvodom tohto Máriinho vyvýšenia nad anjelov je jej hodnosť Bohorodičky. Ak jej Syn, Bohočlovek Ježiš Kristus, je vyvýšený nad anjelov ako Kráľ neba a zeme, potom aj jeho Matka Panna Mária je vyvýšená nad anjelov a uctievaná ako ich Kráľovná.</p>
<p>
V praktickom poriadku je to vlastne celkom logické: svätosť anjelov, ktorú tieto duchovné bytosti vlastnia, je hodná nášho obdivu, pretože dokonalosť dobrých anjelov nikdy nezatienil nijaký hriech. Máriina svätosť je však ešte viac hodná obdivu, pretože jej svätosť sa zrodila v oveľa ťažších podmienkach, než sú podmienky anjelov. Náš ľudský život je poznačený bolesťou, smrťou, nevýslovným trápením, zradou, potupou... To všetko musela Panna Mária prežiť a zvládnuť... Anjeli pritom mali dokonalé poznanie, ktoré Panna Mária nemala. A predsa dosiahla väčšiu dokonalosť a svätosť, ako je svätosť anjelov!</p>
<p>
<u>Dôsledky Máriinej svätosti a dokonalosti pre nás</u></p>
<p>
V 1Kor 6,3 sa uvádza zaujímavé tvrdenie sv. Pavla: <em>Neviete, že budeme súdiť anjelov?</em> Autori toto tvrdenie sv. Pavla vysvetľujú v tom zmysle, že my budeme sudcami anjelov v zmysle akýchsi prísediacich na súde, ktorý vykoná Boh. Náš súd nad anjelmi bude spočívať vo vyjadrení súhlasu s tým súdom, ktorý vynesie nad anjelmi Boh.</p>
<p>
Jestvujú aj také interpretácie, ktoré majú mystický podklad. Magister Eckhart (+1328) učil, že Bohu sa zo všetkých stvorených bytostí najviac približuje človek, ktorý je schopný mysticky sa s Bohom zjednotiť. Iba človek dostal určitú mieru morálnej a poznávacej autonómie. Iba človek je okrem Boha schopný preukazovať milosrdenstvo. To všetko je základ pre porozumenie uvedeného Pavlovho výroku z 1Kor 6,3.</p>
<p>
Panna Mária je aj v tomto zmysle jednoznačne dokonalejšia ako sú anjeli. Zaslúži si preto, aby sme ju vzývali ako Kráľovnú všetkých svätých a Kráľovnú anjelov. Popritom aj naša ľudská prirodzenosť spoznáva nový priestor a smer rastu k svätosti a dokonalosti.</p>
<p>
Ďalší významný dôsledok Máriinej svätosti a dokonalosti je vyjadrený v citáte Prís 8,15, ktorý je v duchovnom zmysle aplikovaný na Pannu Máriu: <em>Ja som tá, skrze ktorú králi (dobre) kraľujú a podľa práva rozhodujú vladári. (Ja som tá), skrze ktorú kniežatá sú kniežatami a vysluhujú právo mocnári.</em> Panna Mária so svojou svätosťou a dokonalosťou nad všetkými svätými a nad anjelmi tu vystupuje ako kritérium služby kráľov a vladárov, kniežat a mocnárov... napokon ako kritérium nábožného a čnostného života nás všetkých.</p>
<p>
V liturgii už dlhé storočia slávime 1. novembra slávnosť všetkých svätých. Je to záver jesene a tá je spojená so zberom úrody z polí. V novembri je už úroda zozbieraná a uložená. V tomto zmysle môžeme pozerať na sviatok všetkých svätých ako na dožinky Cirkvi – ako na zber a uskladnenie jej duchovnej úrody. Zároveň počas prvých dní novembra putujúca Cirkev vzýva Cirkev oslávenú – víťaznú v nebi a pomáha Cirkvi trpiacej v očistci.</p>
<p>
Keď voláme o pomoc Kráľovnú všetkých svätých, skrze ňu voláme o pomoc všetkých obyvateľov jej kráľovstva, ktoré je kráľovstvom jej Syna – večným Božím kráľovstvom. Keď voláme Kráľovná anjelov, hľadia na ňu všetky zbory anjelov a pripájajú sa k jej hlasu. S nimi sa spájajú patriarchovia, proroci, apoštoli, mučeníci, vyznávači, panny, celé nebo, všetci svätí. Keď hovorí ona, všetci svätí mlčia v úctivej pozornosti. A jej Syn s nevýslovnou láskou počúva jej reč, ktorou sa ozýva celé nebo, a predkladá ju ináč neprístupnému trónu Najsvätejšej Trojice. (Porov. KÚTNIK ŠMÁLOV J, <em>Litánie loretánske</em>, s. 350-352).</p>
<p>
Modlime sa k našej najsvätejšej a najdokonalejšej Matke slovami pápeža Pia XII.:</p>
<p>
<em>Ako ty v nebi vykonávaš primát nad šíkmi anjelov, ktorí ťa nazývajú svojou Kráľovnou, nad zástupmi svätých, ktorí sa tešia z kontemplácie tvojej žiarivej krásy, tak kraľuj nad celým ľudským rodom, predovšetkým otvárajúc cesty viery tým, ktorí ešte nepoznajú tvojho Syna</em> (Pius XII.: Rozhlasové posolstvo o Panne Márii Kráľovnej, 1. nov. 1954).</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol </em></strong><em>a </em><strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>Ján Bancík2014-11-16T21:47:53ZRužencová Panna MáriaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/ruzencova-panna-maria2014-10-04T11:48:53Z2014-10-04T11:48:05Z<p>
<u>Svedectvo ružencových bratstiev</u></p>
<p>
Po Druhom vatikánskom koncile sa v Katolíckej cirkvi výraznejšie, a v najnovšej dobe ešte viac, hovorí o dôležitosti poslania laikov vo svete. Koncilové dokumenty a pokonciloví pápeži priniesli viaceré dokumenty, v ktorých vyzdvihujú závažnosť svedectva kresťanského života laických veriacich. Ide o charakteristickú črtu života Cirkvi najnovších čias.</p>
<p>
Napriek tomu však nemožno hovoriť o absolútne novej vlastnosti cirkevného života, pretože angažovanosť laických veriacich aj zo starších čias možno dokázať faktami. Jedným z nich je angažovanosť združenia, ktoré už po stáročia nesie názov Ružencové bratstvo.</p>
<p>
Počiatky bratstva siahajú do 15. storočia. Roku 1470 ho pre dominikánsky rád založil blahoslavený Alain de la Roche. O niekoľko rokov sa toto bratstvo začalo šíriť medzi pospolitým ľudom a v polovici 16. storočia otcovia dominikáni dostali od pápeža sv. Pia V. poverenie zakladať ružencové bratstvá vo svete. Niektoré slovenské združenia uvádzajú vo svojich kronikách existenciu takýchto bratstiev už v druhej polovici 19. storočia. Je to úctyhodná doba, počas ktorej sa členovia týchto bratstiev usilujú navzájom za seba sa modliť a posväcovať tak svoje farnosti, ba celé svoje prostredie, šíriť a prehlbovať vieru v Boha, osobitne mariánsku úctu a aj dnes sa snažia o zachovanie viery v sekularizujúcom sa svete.</p>
<p>
<u>Dejinné formovanie modlitby sv. ruženca</u></p>
<p>
História posvätného ruženca je dlhá, ale formovanie tejto modlitby je veľmi jednoduché a priame. Občas sa uvádzajú rozličné správy, ktoré spájajú začiatky ruženca s rozličnými zjaveniami alebo mystickými zážitkami či snami niektorých osôb. V skutočnosti však posvätný ruženec vznikol zrejme ako výsledok snáh o priblíženie sa k úradnej modlitbe mníchov v kláštoroch. Títo sa modlievali Žaltár, ktorý pozostáva zo 150-tich žalmov. Mnísi sa ich modlievali v chóroch a bola to zrejme príťažlivá forma modlitieb. Nie všetci však dokázali čítať, a preto bola ako náhrada za žalmy zvolená Modlitba Pána (Otče náš) a neskôr mariánska modlitba Zdravas´ Mária... Takto sa sformoval tzv. Mariánsky žaltár, ináč nazývaný Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie.</p>
<p>
Ďalším prvkom, ktorý spestril túto modlitbu, boli jednotlivé tajomstvá. Zaviedol ich Alberto de Castello, ktorý v roku 1521 vybral 3 x 5 evanjeliových tajomstiev s témou narodenia a detstva Pána Ježiša, utrpenia a napokon tému oslávenia Ježiša Krista a Panny Márie. Známa modlitba za každým tajomstvom <em>Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy...</em> bola do modlitby posvätného ruženca uvedená na základe mariánskych zjavení vo Fatime v roku 1917. Najnovší prínos do tohto systému uviedol pápež sv. Ján Pavol II., ktorý ustanovil ďalších 5 tajomstiev ruženca svetla.</p>
<p>
<u>Podstata a očakávaný efekt modlitby sv. ruženca</u></p>
<p>
Modlitba posvätného ruženca má v sebe niekoľko teologických prvkov, ktoré sú dobre skĺbené. Je to v prvom rade mariánsky prvok, ktorý spočíva v desaťnásobnom opakovaní modlitby Zdravas´ Mária... pre každý desiatok, resp. tajomstvo. „Tajomstvo“ tu znamená jeden konkrétny úryvok či udalosť zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Tieto udalosti sa berú zo Svätého písma, z evanjelií alebo z Tradície. Znamená to, že veriaci človek, ktorý sa modlí, sa dostáva do situácie, v ktorej spolu s Pannou Máriou uvažuje nad tým-ktorým tajomstvom z novozákonných dejín spásy. Táto situácia celkom konkrétne pripomína Večeradlo, v ktorom sa apoštoli spolu s Pannou Máriou modlili a meditovali nad udalosťami, ktoré prežili s Ježišom (porov. Sk 1,12-14). Záverečná modlitba za odpustenie hriechov pripomína antifónu za každým žalmom mníšskej Liturgie hodín, breviára. Každý z ružencov má na začiatku úvodné tri vzývania, ktoré sú zamerané na božské čnosti: vieru-nádej-lásku (radostný ruženec); na uvažovacie schopnosti človeka: rozum-vôľa-pamäť (bolestný ruženec); alebo na výkonné schopnosti človeka: myšlienky-slová-skutky (slávnostný ruženec). Aj medzi týmito tromi skupinami vzývaní jestvuje vnútorná súvislosť a komplexnosť. Osobitný charakter má ruženec svetla, ktorý sv. Ján Pavol II. uviedol úvodnými vzývaniami, v ktorých sústredil pozornosť na Ježiša ako na svetlo uzdravujúce náš život. Aj jednotlivé tajomstvá majú za cieľ priniesť svetlo do života človeka. Názorne tu možno vidieť, čo sv. Ján Pavol II. videl ako prvorado potrebné pre naše časy.</p>
<p>
Takto sa ruženec javí ako radostná modlitba, ktorá poskytuje základy mystického prenikania človeka do najhlavnejších tajomstiev Božieho zjavenia Nového zákona a postupného uzdravenia našich čias.</p>
<p>
<u>Praktické rady pre modlitbu posvätného ruženca</u></p>
<p>
Ruženec je ako vitráž, do ktorej sú vložené jednotlivé farebné sklíčka a v celosti tvoria peknú harmóniu. Takýto pohľad by sme mali mať i na modlitbu posvätného ruženca. Keď sa pozrieme iba na jednotlivé časti, môžu sa nám javiť nezaujímavé, nudné, donekonečna sa opakujúce. Do modlitby ruženca treba vstúpiť ako do starobylého chrámu, ktorý sa spoznáva a obdivuje z rôznych uhlov pohľadu. Ružencové tajomstvá sú pestré, v dvadsiatich častiach poukazujú na najdôležitejšie udalosti dejín spásy a dávajú nádej našej existencii a našej budúcnosti.</p>
<p>
V radostnej časti ruženca je zahrnutých päť udalostí z obdobia pred narodením a obdobia detstva Ježiša Krista. Boh sa stal človekom a vstúpil do dejín ľudstva. Urobil to spôsobom veľmi jednoduchým a skromným. Prijal na seba všetku ľudskú biedu a slabosť okrem slabosti hriechu.</p>
<p>
Pri rozjímaní radostných tajomstiev pamätajme na to, že Boh sa stal človekom kvôli mne, aby som sa ja stal Božím dieťaťom. <em>Radostný ruženec sa modlíme v pondelok a sobotu.</em></p>
<p>
Tajomstvá svetla približujú tri roky Ježišovho verejného účinkovania od krstu v Jordáne až po ustanovenie Eucharistie. Doplnením týchto piatich tajomstiev sv. Ján Pavol II. vyplnil medzeru, ktorá dovtedy bola v ružencových tajomstvách. Týmto počinom v Roku ruženca urobil modlitbu ruženca ešte v plnšom zmysle modlitbou evanjelia. Krst v Jordáne a zázrak v Káne sú začiatkom zjavenia sa Ježiša Krista ako Božieho Syna. Ohlasovanie evanjelia, výzva na pokánie a premenenie na Tábore je realizáciou spásneho poslania, ktoré sa má naplniť vo veľkonočnom mystériu. Jeho misia ostane zvečnená nekrvavým spôsobom ustanovením Eucharistie a definitívnym spôsobom sa zakončuje v umučení, smrti a zmŕtvychvstaní Krista.</p>
<p>
Tajomstvá svetla, ktorým predchádzajú radostné tajomstvá a po ktorých nasledujú bolestné a slávnostné tajomstvá obsahujú celé spásne mystérium vteleného Božieho Syna. Tieto tajomstvá nás pozývajú k skloneniu sa a k meditácii o Ježišovej náuke o jeho zázrakoch, o jeho živote medzi ľuďmi. <em>Nad tajomstvami svetla uvažujeme v modlitbe ruženca vo štvrtok</em>.</p>
<p>
Bolestná časť ruženca obsahuje päť udalostí, ktoré môžeme zaradiť medzi najdôležitejšie udalosti ľudských dejín. Ide o niekoľko desiatok hodín od večera Zeleného štvrtku do nedeľného veľkonočného rána. Sú to najdôležitejšie hodiny v histórii sveta. V tomto časovom úseku sa dovŕšilo naše vykúpenie. Rozjímaním nad tajomstvami umučenia sa nemáme iba rozrušiť a rozcítiť nad Ježišovým utrpením, ale máme si položiť otázku: Som si vedomí, aká bola cena môjho vykúpenia? Ako sa ma dotýka skutočnosť, že Boh sa dal do rúk človeka, aby človeka priviedol naspäť k sebe? <em>Bolestné tajomstvá a modlíme a rozjímame nad nimi v utorok a piatok.</em></p>
<p>
Do slávnostného ruženca vkladáme päť udalostí, ktoré zakončujú tajomstvo vykúpenia: Ježiš Kristus, víťaz nad hriechom a smrťou. Slávnostné tajomstvá sa netýkajú iba Ježiša, nezvýrazňujú minulosť, ale pozývajú k víťazstvu aj nás. Jeho slávne zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, oslávenie Panny Márie – Ježišovej i našej Matky – je pre nás predzvesťou a pozvaním a týka sa našej budúcnosti. Slávnostné tajomstvá majú soteriolocký (spásny) ako i eschatologický obsah. Pozývajú nás k rozjímaniu nad tým, čo už Boh pre nás urobil, ale aj o tom, čo Boh pre nás robí a čo pre nás pripravil, čo nás čaká a k čomu nás pozýva – k večnému životu. <em>Nad slávnostnými tajomstvami rozjímame v stredu a nedeľu.</em></p>
<p>
Keď počas modlitby posvätného ruženca vkladáme do nej i rozjímanie a zamýšľame sa nad tajomstvami, pripodobňujeme sa Panne Márii, ktorá udalosti svojho i Ježišovho života uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2,19). Náš život sa tak stane citlivý a otvorený na Božie pôsobenie a naše životné okolnosti – radostné, bolestné, tajomné i slávnostné – sa nám budú javiť v inom svetle.</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol </em></strong><em>a </em><strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>Ján Bancík2014-10-04T11:48:05ZMariánska úcta v našom národeJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/marianska-ucta-v-nasom-narode2014-09-11T13:25:41Z2014-09-11T13:25:01Z<p>
<u>Úvodná charakteristika spirituality národa</u></p>
<p>
Všeobecná charakteristika duchovného života na Slovensku v celých jeho dejinách je poznačená mariánskou úctou. Od najstarších čias bola na Slovensku uctievaná Panna Mária, spočiatku do istej miery na východný spôsob – tu treba myslieť na misiu svätých vierozvestov Cyrila a Metoda v 9. storočí – ale neskôr si náš národ našiel, resp. vytvoril vlastný spôsob uctievania Panny Márie. Už zo životopisu sv. Metoda sa dozvedáme, že ho pochovali v metropolitnom chráme Presvätej Bohorodičky Panny Márie. Mariánska úcta teda už v začiatkoch kresťanstva na Veľkej Morave bola rozšírená a bola integrálnou súčasťou náboženského života našich predkov.</p>
<p>
Slovenský národ si postupom storočí v oblasti duchovného života našiel svoj vlastný výraz a spôsob, ktorý bol odrazom udalostí a situácií, v ktorých sa ocitol a s ktorými sa musel vyrovnať. Ako prirodzený mariánsky motív, ktorý najviac zodpovedal týmto ťažkým dejinným okolnostiam nášho národa, sa ukázal motív Panny Márie bolestnej.</p>
<p>
Na rozličných miestach našej vlasti, prakticky po celom Slovensku, sú rozsiate rôzne pútne miesta, na ktorých sa uctieva Panna Mária. Na Mariánskej hore v Levoči sa pútnická tradícia začala v čase tatárskych nájazdov, keď tamojší obyvatelia utekali pred hroziacim nebezpečenstvom do hôr a tam sa modlili pred obrazom Matky Božej a prosili o záchranu. Odvtedy takmer nepretržite, celé stáročia, pretrváva pútnická tradícia na toto miesto. Najstarší známy kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii je v Trstíne z roku 1245.</p>
<p>
V Šaštíne trvá úcta Sedembolestnej Panny Márie už od roku 1564, stavba tamojšej baziliky bola dokončená roku 1744, na Starých Horách pri Banskej Bystrici v roku 1499, v Marianke je známa milostivá socha Panny Márie z roku 1030, kostol tu začali budovať v 14 storočí zásluhou uhorského kráľa Ľudovíta I. z rodu Anjou. Tieto a mnohé ďalšie chrámy a baziliky dokazujú živú mariánsku úctu rozšírenú po celom Slovensku a vo všetkých etapách našich dejín.</p>
<p>
<u>Úcta Sedembolestnej Panny Márie</u></p>
<p>
Náboženská úcta Bolestnej Panny Márie má svoj pôvod v meditácií vybraných textov Písma, ktoré hovoria o rozličných situáciách zo života Pána Ježiša, v ktorých vystupuje aj Panna Mária, pričom sa pozornosť obracia práve na ňu. Na začiatku 2. tisícročia je v Taliansku známa úcta 5-tich radostí a 5-tich bolestí Panny Márie. Teoretickým základom úcty siedmich bolestí Panny Márie je neznámy autor, ktorý napísal dielo s názvom Il Liber de passione Christi et dolore et planctu Matris eius (<em>Kniha o umučení Krista a o bolesti a plači jeho Matky</em>). Ďalším prameňom tejto úcty bola obľúbená pobožnosť Stabat Mater (<em>Stála Matka</em>) pripisovaná skladateľovi, ktorý sa volal Jacopone da Todi. Tento autor skomponoval slávne Laudy (<em>Chvály</em>), v ktorých sa už hovorí o siedmich bolestiach Panny Márie. V 15. storočí už stali známe a všeobecne rozšírené pobožnosti o spoluutrpení Panny Márie pod krížom. Nábožní veriaci sa ich modlili najmä v pôstnom období liturgického okruhu. V nasledujúcich storočiach vznikli viaceré rády zasvätené Panne Márii bolestnej.</p>
<p>
Pápež Inocent XII. dňa 9. augusta 1692 určil slávenie Siedmich bolestí Panny Márie na 3. nedeľu v septembri, v roku 1714 bolo toto slávenie dovolené v piatok pred Kvetnou nedeľou a pápež Pius VII. dňa 18. septembra 1814 rozšíril slávenie na celú Cirkvi a zapísal ho do všeobecného rímskeho kalendára, a to opäť na 3. septembrovú nedeľu. Napokon pápež sv. Pius X. určil definitívne 15. september ako spomienku „Siedmich bolestí“ alebo vhodnejšie ako spomienku „Panny Márie bolestnej“.</p>
<p>
Na Slovensku má táto úcta Panny Márie aj ďalšie míľniky: r. 1927 pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. roku 1964 povýšil hlavný mariánsky chrám v Šaštíne na baziliku minor.</p>
<p>
<u>Dôsledky pre naše časy</u></p>
<p>
Slovenský národ v svojej náboženskej formácii našiel svoje prirodzené miesto v tematike, ktorú poskytoval práve motív Sedembolestnej Panny Márie. Je to motív, ktorý je azda najbližší náboženskej skúsenosti nášho národa v celých našich dejinách. Možno vysloviť tvrdenie, že kto chce rozumieť duši nášho národa, môže jej porozumieť cez tajomstvo Panny Márie bolestnej. V našich dejinách sme nemali slávnych svätcov, hoci hrdinskí kresťania nikdy nechýbali, nemali sme ani slávnych kráľov, ktorí by boli vtlačili našej mentalite pečať svojich osobností a hrdosti, a tak aj celkom prirodzene našu mentalitu poznačili také vlastnosti, ako je zmysel pre rodinu, skromný a úctivý prístup k mocným tohto sveta ako aj hlboká nábožnosť, zmysel pre obetu a poslušnosť.</p>
<p>
S týmito devízami možno s nádejou hľadieť aj do budúcnosti. Je našou úlohou, aby sme týmto pozitívnym vlastnostiam dali konkrétne podoby, ktoré budú v zhode s evanjeliom aj s naším národným cítením.</p>
<p>
<u>Praktické stimuly</u></p>
<p>
Máriina prítomnosť pod krížom bola naplnením proroctva Simeona, ktorý krátko po Ježišovom narodení vyslovil proroctvo: <em>„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“</em> (Lk 2, 34 – 35). Panna Mária veľmi blízko prežila tajomstvo vykúpenia. Kardinál J. Ch. Korec napísal v jednom zamyslení, že predpoveď o meči bolesti osvetľovala deň za dňom a udalosť za udalosťou. Pán Boh jej počas života dal prežívať bolesť kríža. Celý život bol poznačený obetou a bolesťou. Na samom konci stála pod krížom ako Matka Sedembolestná. Jedinečným spôsobom bola zjednotená so svojím synom od chvíle Zvestovania a bola so svojím Synom jedinečne blízko spojená aj vo chvíľach utrpenia, kríža a zmŕtvychvstania. Tajomstvo vykúpenia sa neodohralo iba v jej blízkosti, ono sa odohralo v jej srdci. Boží syn prežíval tisíc bolestí a Mária ich prežívala s ním.</p>
<p>
Mária, ktorá pod krížom prijala každého z nás za svojho, je pre nás vzorom:</p>
<ul>
<li>
vzorom viery v situáciách skúšky a utrpenia, keď všetko vyzerá byť stratené,</li>
<li>
vzorom lásky, ktorá sa neľaká utrpenia, osamelosti, opustenia, obety až po umieranie – smrť,</li>
<li>
vzorom vernosti Bohu až do konca, ktorej nás učí, keď stojí pod krížom.</li>
</ul>
<p>
Istá matka veľmi intenzívne prežila modlitbu bolestného ruženca. Pri každom tajomstve vnímala, ako jej srdce trpí, keď vidí a cíti bolesti a kríže svojich dvoch dcér. Jednej z nich sa opýtala: „Keby si sa mala dobre, držala by si sa modlitby? Ona odpovedala: „Asi nie.“ V tejto chvíli si uvedomila, ako si ju Pán cez utrpenie pritiahol znova k sebe. Utrpením si Pán priťahuje k sebe a majú z toho úžitok aj iní.</p>
<p>
Máriin príklad nám dáva povzbudenie spájať svoje utrpenie s Kristovou obetou a ponúkať ho ako vynáhradu za hriechy sveta. Spolu s Máriou môžeme svojimi obetami vyprosovať Božie milosrdenstvo pre náš národ.</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol</em></strong></p>
<p>
<strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>
<p>
</p>Ján Bancík2014-09-11T13:25:01ZPanna Mária nanebovzatáJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/panna-maria-nanebovzata2014-08-26T20:03:02Z2014-08-26T20:01:10Z<p>
<u>Úvodné informácie o dogme</u></p>
<p>
Tajomstvo Nanebovzatia Panny Márie je článkom katolíckej viery. Jeho obsahom je istota, že Panna Mária bola po skončení pozemského života s telom aj dušou vzatá do nebeskej slávy. V tomto zmysle definoval tento článok viery dňa 1. novembra 1950 pápež Pius XII. Pápež tak slávnostne definoval nanebovzatie Panny Márie, čo kresťania verili od počiatku. Aj iné cirkvi (ortodoxná, arménska) uznávajú toto tajomstvo, nemajú ho však definované ako dogmu. Už cirkevní otcovia (Efrém Sýrsky, Timotej Jeruzalemský) v 4. storočí a neskôr Ján Damascénsky a iní tvrdili, že telo Panny Márie nepodliehalo porušeniu po smrti. Východné cirkvi pre toto tajomstvo používajú výrazy <em>Usnutie </em>alebo <em>Transitus</em> Panny Márie. Množstvo rehoľných kongregácií a inštitútov zasväteného života má toto mariánske tajomstvo ako predmet svojho zasvätenia. Množstvo kostolov, farností a miest je zasvätených tomuto mariánskemu tajomstvu. V katolíckom kalendári sa tajomstvo Nanebovzatia Panny Márie slávi 15. augusta. V náboženskej terminológii musíme rozlišovať <em>Nanebovstúpenie</em> a <em>Nanebovzatie</em>. Prvý výraz sa týka Pána Ježiša a hovorí o jeho vystúpení do neba Božou mocou jemu vlastnou. Druhý výraz <em>Nanebovzatie</em> sa týka Panny Márie a znamená jej prijatie do neba, ktoré sa uskutočnilo osobitnou Božou milosťou.</p>
<p>
<u>Teologický výklad dogmy o Nanebovzatí Panny Márie</u></p>
<p>
Pápež Pius XII. vo svojej slávnostnej formulácii tohto článku viery použil zaujímavý výraz, totiž že Panna Mária „po skončení pozemského života“ (<em>expleto terrestris vitae cursu</em>). Vyhol sa tak vyjadreniu o tom, či Panna Mária umrela a tak bola vzatá do neba s telom aj dušou, alebo či bola priamo vzatá do nebeskej slávy. Teológovia riešia túto otázku rôzne. Niektorí zastávajú názor o Máriinej smrti zdôvodňujúc ju tým, že aj Ježiš zomrel na kríži a Mária ako najužšie spolupracujúca s ním, išla tou istou cestou... Iní zas v smrti vidia dôsledok dedičného hriechu, preto zastávajú názor, že Panna Mária neumrela, pretože od dedičného a každého osobného hriechu bola uchránená, a preto nemohla umrieť. Teda otázka ostáva otvorená.</p>
<p>
Pápež Pius XII. v teologickom zdôvodnení tejto dogmy vychádza z toho, že Boh od večnosti hľadí s osobitnou záľubou na večné panenstvo Márie a keď prišla plnosť času (porov. Gal 4,4), uskutočnil svoj plán spásy ľudstva aj prostredníctvom privilégií, ktorými obdaril Matku svojho Syna, ktorý sa stal človekom. Tajomstvo Nanebovzatia teda úzko súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré ako článok viery slávnostne definoval pápež Pius IX. v roku 1854.</p>
<p>
Na vyhlásení dogmy o Nanebovzatí Panny Márie majú svoj podiel viaceré faktory, najmä tradícia, liturgia a náuka cirkevných otcov a teológov. Najrozličnejšie stavy a skupiny v Cirkvi ako aj jednotliví kardináli, biskupi, kňazi, univerzity, jednotlivci, aj celé farnosti si žiadali vyhlásenie tejto pravdy za článok viery. Pius XII. v apoštolskej konštitúcii <em>Munificentissimus Deus</em> uvádza viaceré miesta z dejín liturgie ako aj vyjadrenia cirkevných otcov o veľkolepej „plnosti života“, súčasťou ktorej je aj „večná neporušiteľnosť“ tela Panny Márie. K ďalším teologickým argumentom za Máriino oslávenie s telom a dušou patria: Máriina svätosť prevyšujúca ľudí aj anjelov, úplná jednota Márie so svojím Synom a najplnšia láska, ktorú Syn prechovával voči svojej Matke. Uvádza tiež viaceré miesta z Písma, ktoré treba rozumieť práve v zmysle nanebovzatia Panny Márie: Ž 132 (131),8; Ž 45 (44),10.14-16; Pies 3, 6; porov. 4, 8; 6, 9; Apk 12,1nn; Lk 1,28. Sv. Anton Paduánsky vysvetľoval Nanebovzatie Panny Márie pomocou citátu z Iz 60,13: <em>nech ozdobia miesto mojej svätyne a okrášlim mesto svojich nôh... </em>Pod „svätyňou“ a „mestom svojich nôh“ máme rozumieť telo Panny Márie, ktoré dalo poskytlo život druhej božskej osobe, Ježišovi Kristovi. Podobne aj najväčší teológovia a svätci ako Albert Veľký, Tomáš Akvinský, Bonaventúra, Bernard Siensky, Róbert Bellarmín, František Saleský, Alfonz a iní teológovia jednomyseľne zastávali názor o oslávení Panny Márie s telom aj dušou.</p>
<p>
V závere apoštolskej konštitúcie pridáva Pius XII. aj ďalšie, vlastné argumenty, dokazujúce Máriino oslávenie. Vychádza z citátu apoštola Pavla z 1Kor 15,54: <em>A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?</em> Ak vidíme Pannu Máriu v jej pozemskom živote tajomne zjednotenú so svojím Synom vo víťaznom boji proti hriechu, potom sa aj jej život musel zavŕšiť definitívnym víťazstvom, ktoré vidíme v jej úplnom oslávení. Teda: Mária triumfovala nad hriechom a jeho dôsledkami, smrť bola pohltená víťazstvom, a preto sa v nej smrteľné oblieklo do nesmrteľného...</p>
<p>
<u>Tradícia viery v Máriino oslávenie</u></p>
<p>
Pravda o oslávení Panny Márie mala nielen svoje vieroučné vyjadrenie, ale dávno pred ohlásením dogmy mala svoje stvárnenie v umení a dlhé stáročia predovšetkým v modlitbe posvätného ruženca (slávnostný ruženec) a v ľudovej zbožnosti. V kostoloch mali veriaci umelecké stvárnenie udalostí oslávenia Nebeskej matky v rôznych podobách. V bazilike Santa Maria Maggiore je jednou z malieb Nanebovzatie Panny Márie. Nad telom Panny Márie umelec umiestnil Krista, ktorý drží na svojich ramenách menšiu ľudskú postavu. Výjav znázorňuje dušu i telo Božej matky. Matka v náručí Syna. Podľa dlhoročnej tradície v deň tejto slávnosti svätíme v kostoloch byliny a kvety. Tradícia má dvojaké vysvetlenie: v Máriinom prázdnom hrobe sa podľa niektorých apokryfných prameňov údajne našli rozkvitnuté a voňavé ruže. Iné pramene zas hovoria, že z Máriinho hrobu vystupovala vôňa ruží. Iné vysvetlenie je, že Panne Márii sa prisudzuje krása kvetov, a preto sa kvety svätia ako symboly Márie.</p>
<p>
<u>Praktické osvojenie dôsledkov dogmy o Nanebovzatí</u></p>
<p>
Nanebovzatie bolo odpoveďou na ochotné a obetavé ruky Matky, ktoré prijali a počas betlehemskej noci prvýkrát objali Božieho syna. Božie materstvo Márie bolo základom pre všetky privilégiá, ktoré Mária dostala od Boha: Nepoškvrneným počatím počínajúc, jej panenstvom a slobodou od hriechu a Nanebovzatím končiac. Máriina náruč bola pripravená na prijatie Božieho syna od chvíle zvestovania a to jej otvorilo bránu do slávy neba.</p>
<p>
Sláva Márie je odvtedy prísľubom a obrazom pre každú matku, ktorá s láskou prijíma a otvára sa pre nový život a prijíma do náručia nielen svoje dieťa, ale aj Toho, ktorý sa stotožňuje s každým maličkým, ktorý prichádza na tento svet.</p>
<p>
Nanebovzatie je odpoveďou na službu matkiných ramien, ktoré ho priniesli do chrámu, aby bol obetovaný Bohu. Nie veľa pozemských matiek zažije to, čo pocítila Mária v deň obetovania. Pri počúvaní Simeonovho proroctva bolestne zakúsila, že jej Syn bude trpieť a ona tiež s ním. Nebeská sláva Panny Márie je prísľubom pre matky a otcov, ktorí dobromyseľne darovali svoje deti do služby Bohu i ľuďom. Nepozerali na svoje potreby, svoju budúcnosť a zaopatrenie.</p>
<p>
Nanebovzatie je odmenou za Máriinu náruč, do ktorej si ho privinula počas úteku do Egypta. Ježiš ako skutočný človek potreboval a zažíval starostlivosť svojej Matky počas celého obdobia ukrytého života v Nazarete. Stačí si pripomenúť, s akými starosťami hľadala Mária dvanásťročného Ježiša. Kristus vynahradí starostlivosť každej matke a každému otcovi, ktorí viac ako svoj život, milujú a chránia život svojho dieťaťa.</p>
<p>
Nanebovzatie Panny Márie je nakoniec vynáhradou za objatie mŕtveho tela Spasiteľa. Nič sa nedá porovnať s utrpením, ktoré prežívala vo chvíľke, keď do jej náručia položili mŕtve Ježišovo telo. Pod krížom možno ešte mala maličkú nádej, že sa čosi stane, čo zvráti sled udalostí. Pri skladaní z kríža už nie. Verila v zmŕtvychvstanie, ale zároveň prežívala ľudskú úzkosť zo straty Syna. Iba matka, ktorá oplakala smrť dieťaťa, vie, aká je úzkosť matky v takýchto chvíľach.</p>
<p>
O živote a sláve Božej matky sa nedá uvažovať v oddelení od života Cirkvi, ktorá je mystickým telom jej Božského Syna. Nanebovzatie Panny Márie je obrazom slávy celej Cirkvi, ktorá je oddaná starostlivým ramenám náručiu Božej matky.</p>
<p>
Slávnosť nanebovzatia Panny Márie je korunou všetkých mariánskych slávností. Je logickým doplnením toho všetkého, čo od najdávnejších časov Cirkev spoznávala a ctila v živote Márie. Je synovským objatím Matky, ktorá tak ako mala kedysi v náručí svojho Syna, drží teraz v náručí jeho Cirkev.</p>
<p>
Presvedčení o jej orodovaní prosme Boha, aby sme sa neustále starali o duchovné dobrá a získali podiel na večnej sláve, ktorú Nanebovzatá už prežíva v nebi.</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol</em></strong></p>
<p>
<strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>Ján Bancík2014-08-26T20:01:10ZNaše vzývanie Panny MárieJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/nase-vzyvanie-panny-marie2014-05-06T09:20:08Z2014-05-05T13:49:15Z<p style="text-align: left; ">
</p>
<p style="text-align: left; ">
Mesiac máj je v našej katolíckej tradícii oddávna prežívaný ako mariánsky mesiac. Je považovaný za jeden z najkrajších mesiacov alebo za najkrajší mesiac v roku, lebo v ňom sa nám najviac ukazuje krása prírody a sila jej životaschopnosti. Všade okolo nás sa vzmáha život, rastlinstvo sa rozvíja, prichádza teplo a to všetko napĺňa človeka šťastím a upriamuje jeho vďačný pohľad na Boha, ktorý je darcom tohto všetkého. Práve tento mesiac si uctievame Pannu Máriu, pretože ona v duchovnom zmysle predstavuje krásu Božieho života v človekovi a silu čnostného života s pomocou Božej milosti.</p>
<p>
Počiatky májových pobožností siahajú do 14. storočia a v germánskych oblastiach súvisia s uctievaním svätého Kríža, s prosbami za úrodu a za dobré počasie. Od 18. stor. začali mať pobožnosti počas mesiaca máj mariánsky ráz. Začiatkom 19. stor. sa na rôznych miestach Talianska konali verejné mariánske modlitby. Vďaka jezuitom sa májové pobožnosti z Talianska rozšírili do ďalších európskych krajín (Francúzska, Nemecka, Belgicka) a dostali sa i k nám. Významnú úlohu zohralo aj vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854. V mnohých diecézach bola dogma ohlásená počas mariánskeho mesiaca máj. V čase obidvoch svetových vojen v 20. storočí pápeži Benedikt XV. a Pius XII. výslovne žiadali, aby sa počas májových pobožností, tak doma v rodinách ako aj v kostoloch, veriaci modlili za pokoj vo svete. V máji 1917 sa začali zjavenia Panny Márie vo Fatime. Obsahom májových pobožností sa stala meditácia o Panne Márii, spievanie mariánskych litánií, väčšinou Loretánskych a recitovanie mariánskych modlitieb.</p>
<p>
<u>Orodovanie u Boha podľa Božieho zjavenia</u></p>
<p>
Otázka orodovania svätých u Boha za nás živých sa niekedy spája s predstavou, že ide iba o prejav zbožnej katolíckej tradície, ale že orodovanie svätých nemá opodstatnenie v Božom zjavení ako takom. Už starozákonné knihy však hovoria o tom, že Boh vypočul orodovanie Mojžiša za národ po hriechu Izraela (Ex 33,12-17) alebo v momentoch boja Izraela s pohanmi (Ex 17,8-13). Druhá kniha Machabejcov má peknú pasáž v 15,12-16, kde sa hovorí o Júdovi, ktorý mal videnie. Videl v ňom zbožného Oniáša, niekdajšieho veľkňaza, ako sa pred Bohom s rozopätými rukami modlí za celú židovskú pospolitosť. Videl tiež proroka Jeremiáša, ktorý sa mnoho modlí za národ a za sväté mesto. Podobne aj v novozákonných textoch máme mnohé miesta hovoriace o príhovore oslávených svätých u Boha za putujúci Boží ľud. Napríklad v Liste Hebrejom (12,1) je veľmi pekný text hovoriaci o „oblaku svedkov, ktorí nás predišli do kráľovstva... kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi“ (KKC 2683).</p>
<p>
K spoľahlivej náuke Cirkvi patrí koncilové učenie o orodovaní svätých za nás u Boha: „Svätí... neprestajne orodujú za nás u Otca a predkladajú mu zásluhy, ktoré získali na zemi skrze jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi, Krista Ježiša... Ich bratská starostlivosť nám teda veľmi pomáha v našej slabosti“ (Lumen gentium 49; KKC 956).</p>
<p>
<u>Orodovanie Panny Márie podľa Písma a Katechizmu</u></p>
<p>
Zásadné miesto v Písme, ktoré hovorí o prosbách a orodovaní Panny Márie za ľudí na zemi, je situácia na svadbe v Káne Galilejskej (Jn 2,1-11). Panna Mária tam vystupuje ako účastníčka svadby a ona prvá zbadala, že mladomanželom a hosťom bude chýbať víno. Diskrétne preto upozornila Ježiša na hroziaci problém a posluhujúcim dala pokyn: <em>Urobte všetko, čo vám (Ježiš) povie </em>(Jn 2,5).</p>
<p>
Tam, kde Alžbeta vyslovila oslavné slová na adresu Márie:<em> Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života </em>(Lk 1,42), tam Cirkev vo svojej tradícii dodáva: <em>Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu našej smrti.</em> V tejto téme sa dá pokračovať uvádzaním odkazu z Ježišovho kríža, z ktorého Pán Ježiš odovzdal Panne Márii učeníka Jána a s ním všetkých ľudí, ktorých ona prijala za svoje deti (Jn 19,26-27): <em>Žena, hľa, tvoj syn! </em>A Jánovi zas: <em>Hľa, tvoja matka!</em></p>
<p>
Tak sa Máriino materstvo Ježiša, Božieho syna, rozširuje aj na nás, všetkých vykúpených. Týmto spôsobom sa uskutočňuje aj súhlas, ktorý dala Panna Mária Bohu pri zvestovaní: <em>Nech sa mi stane podľa tvojho slova </em>(Lk 1,38).</p>
<p>
Katechizmus Katolíckej cirkvi ešte dodáva: <em>(</em><em>Mária) ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy... Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica </em>(LG 62; KKC 969).</p>
<p>
<u>Význam našich prosieb k Panne Márii</u></p>
<p>
Prosebná modlitba má svoj význam v tom, že tí, čo ju prednášajú, sa pripodobňujú a pripájajú k Ježišovi Kristovi, ktorý je „jediným Orodovníkom u Otca za všetkých ľudí“ (KKC 2634). Takto sa k Bohu obracali v modlitbe prosby patriarchovia, Mojžiš, proroci, apoštol Pavol a taktiež Panna Mária, ktorá je uctievaná ako naša Orodovnica u Boha, pretože ona je Kráľovnou všetkých svätých.</p>
<p>
Keď ju vzývame, tým vyznávame svoju vieru v Boha, ktorý vedie dejiny a postavil ich na princípe božsko-ľudskej solidarity. Prosebnou modlitbou o orodovanie naozaj prosíme Pannu Máriu o jej príhovor u Boha. Takouto modlitbou zároveň nadväzujeme duchovné puto medzi nami a Pannou Máriou, totiž vnútorne sa uspôsobujeme na prijatie Božieho života v nás v plnšej miere, akoby to bolo bez tejto modlitby. Naša prosebná modlitba má ešte aj tretí rozmer, a to duchovné spojenie s tými, za ktorých sa modlíme. Kresťanská sloboda totiž spočíva vo vytváraní priestoru pre druhých. Je to vytváranie duchovného priestoru pre našich blížnych, pre ktorých prosíme Pannu Máriu o jej orodovanie.</p>
<p>
Teda každá modlitba má svoj zmysel a účinnosť. Len Pán Boh pozná a určuje jej účinok. Od nás sa však očakáva, že sa budeme modliť s radosťou a nadšením. Naše májové pobožnosti k Panne Márii sú radostnými stretnutiami nás, Máriiných detí s našou nebeskou Matkou. Tieto pobožnosti už majú svoju históriu a kultúru. Je dobré, ak do tohto pokladu prispejeme svojím dielom aj my.</p>
<p>
<u>Naša orodovníčka Panna Mária</u></p>
<p>
V mnohých oblastiach života sa oplatí mať známosť a cez známosti si vybaviť a zabezpečiť svoje záležitosti. Vďaka známosti sa môžu určité potreby a požiadavky dostať do popredia. Cez známosti sa hľadá protekcia a uprednostnenie. Určite sa takýmto spôsobom neutiekame o orodovanie Panny Márie. Nehľadáme u nej uprednostnenie ani protekciu. Nakoniec ona sama nám dala vzor modlitby. Iste neraz prosila za seba, za svoje potreby, potreby Svätej rodiny, ale jej prosby boli tiché a nenárokovala si ako Božia matka uprednostnenie a plné právo na vypočutie svojich prosebných modlitieb. Hrozí nám však i upadnutie do iného extrému, keď si je človek istý vlastnými silami. Myslí si, že pomoc iných nepotrebuje. Či už ide o viditeľnú pomoc alebo pomoc neviditeľnú. Nepotrebuje blížnych, nepotrebuje Božiu pomoc, nepotrebuje Božiu milosť, odpustenie, nepotrebuje, aby niekto zaňho prosil, alebo orodoval. Mnohí takto sebavedome kráčajú životom, zamotaní vo vlastnom egoizme.</p>
<p>
Účinnosť Máriinho orodovania je overená vekmi a životnou skúsenosťou nejedného kresťana. Jedna z najstarších mariánskych modlitieb je modlitba <em>Pod tvoju ochranu sa utiekame</em>, stáročné odriekanie týchto slov mnohými kresťanmi poukazuje na silu a účinnosť Máriinho orodovania. Slová tejto modlitby sú súčasťou májových pobožností a nasleduje po litániách. Panna Mária ako Orodovníčka je zobrazovaná i v umení. Býva to vyjadrené plášťom, pod ktorý Mária ukrýva svoje deti. Umelci to znázorňovali i jej zloženými rukami k modlitbe, k modlitbe za nás.</p>
<p>
Máriin vzor orodovania nám pripomína ten rozmer modlitby, keď v nej máme pamätať a zahŕňať do nej svojich blížnych. Je to prejav našej viery v Boha, pretože príhovorom vyznávame, že Boh môže a chce pre človeka oveľa väčšie dobro, než sme schopní vykonať my. Keď sa prihovárame za druhých, je to i prejav lásky, pretože ak chceme pre druhého naozaj to najlepšie, tak nemôžeme vynechať dobro, ktoré pramení v Bohu a v jeho moci.</p>
<p>
<u>Tituly Panny Márie v litániách </u></p>
<p>
Počas mesiaca máj sa budeme intenzívnejšie k Panne Márii prihovárať prostredníctvom Loretánskych litánií. V nich sa na Pannu Máriu obraciame ako na Matku, Pannu a Kráľovnú.</p>
<p>
V čom sa na ňu môžeme obracať ako na Matku?</p>
<p>
· Aby orodovala za manželstvá a rodiny a život v nich,</p>
<p>
· za mladé páry, aby prijali zodpovedné rozhodnutia, keď ide o prijatie sviatosti manželstva,</p>
<p>
· za matky s ťažkým údelom života,</p>
<p>
· za váhajúce matky vo chvíľkach rozhodnutia sa pre alebo proti prijatiu nového života,</p>
<p>
· za rodiny a manželstvá v ťažkej duchovnej, morálnej alebo hmotnej núdzi,</p>
<p>
· za výchovu v rodinách: kresťanskú výchovu, výchovu k hodnotám, výchovu vo viere.</p>
<p>
V čom sa na ňu môžeme obracať ako na Pannu?</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· Aby orodovala za vernosť vo viere,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za dobrotu a čistotu srdca,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za múdrosť,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za pevnú vôľu a vytrvalosť.</p>
<p>
V čom sa na ňu môžeme obracať ako na Kráľovnú?</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· Aby orodovala za našu vytrvalosť v dobrom,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za naše zotrvanie v stave Božej milosti,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za odpor a odolnosť voči pokušeniu a hriechom,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za našu ochotu a vytrvalosť v modlitbe,</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· za naše stále smerovanie k nebu.</p>
<p>
Spracovali: <strong><em>Mons. Anton Tyrol, </em></strong><strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>
<p>
</p>Ján Bancík2014-05-05T13:49:15ZMária, obraz a Matka CirkviJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/maria-obraz-a-matka-cirkvi2014-04-09T19:51:52Z2014-04-09T19:50:53Z<p>
</p>
<p align="center">
Druhý vatikánsky koncil z výraznej iniciatívy pápeža Pavla VI. prehlásil Pannu Máriu za Matku Cirkvi. Keďže sa tajomstvo Cirkvi ukazuje práve v rámci veľkonočného tajomstva, preto je namieste v mesiaci apríli kontemplovať toto tajomstvo. Naše prežívanie mimoriadneho mariánskeho roka sa teda sústredí na Pannu Máriu ako predobraz a Matku Cirkvi. Výsledkom tohto uvažovania bude niekoľko zmienok o spoločných vlastnostiach Panny Márie a Cirkvi. Za tým bude nasledovať niekoľko praktických povzbudení.</p>
<p>
<u>Niekoľko pohľadov na Cirkev</u></p>
<p>
Druhá synoda na Spiši prináša hneď v prvej téme súhrn náuky o Cirkvi (porov. 2DS 1, 2-15). Už v Starom zákone možno nájsť určité predobrazy Cirkvi, ktorá sa v Ježišovom účinkovaní a pri zoslaní Ducha Svätého postupne stala skutočnosťou. V Ježišovom vtelení je možné nájsť nadprirodzený základ Cirkvi, v ustanovení Eucharistie vidíme anticipáciu vzniku Cirkvi, pri otvorení Ježišovho boku na kríži sa rodí Cirkev a na Turíce sa Cirkev zjavuje. Taktiež na Turíce Duch Svätý vystrojil Cirkev hierarchickými a charizmatickými darmi.</p>
<p>
Cirkev je teda božsko-ľudská ustanovizeň. Nie je len akýmsi druhoradým produktom ohlasovania a ustanovenia Božieho kráľovstva na zemi, ale je priamo Bohom chcenou ustanovizňou, cez ktorú sa prostredníctvom služby pápeža, biskupov a kňazov má udeľovať veriacim účasť na Božom živote a v konečnom dôsledku spása. Takto sa Cirkev stará o všetkých: vytvára živé spoločenstvo so zosnulými, za ktorých sa modlí a taktiež s oslávenými, ktorých si uctieva a vzýva ich. Cirkev je otvorená všetkým ľuďom všetkých čias a má všetky prostriedky spásy. Poslanie Cirkvi bude trvať až do konca sveta.</p>
<p>
<u>Niekoľko pohľadov na mariánsku úctu</u></p>
<p>
Mariánska úcta je významným faktorom duchovného života veriacich. Už v starozákonných textoch o prvotnom hriechu sa spomína víťazstvo ženy nad rajským hadom (Gn 3,15); prorok Izaiáš predpovedá pannu, ktorá počne a porodí syna a ten sa bude nazývať Emanuel – <em>s nami Boh</em> (Iz 7,14); múdroslovné texty sa v špeciálnej alegorickej lektúre vzťahujú na Pannu Máriu (porov. LG 55). Hlavnými a vlastnými zdrojmi mariánskej úcty sú však evanjeliá a Skutky apoštolov. Tieto knihy Nového zákona hovoria priamo o Panne Márii a jej účasti na vykupiteľskom diele Ježiša Krista. Od momentu zvestovania Pána až po posledné zmienky Písma o Panne Márii sa dá postupne vnímať ako Panna Mária, Rodička Božia, vierou a poslušnosťou slobodne spolupracovala na ľudskej spáse. Svätý Irenej hovorí, že „poslušnosťou sa stala príčinou spásy pre seba i pre celé ľudstvo“ (<em>Adv. haer. III, 22, 4</em>; porov. LG 56).</p>
<p>
Jedna z najviac inšpirujúcich zmienok Písma pre pestovanie mariánskej spirituality je údaj v Lukášovom evanjeliu, kde sa hovorí, že Panna Mária „zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19.51). Obdivuhodná je Máriina diskrétnosť a pozornosť na svadbe v Káne, kde ako prvá zbadala, že mladomanželom sa míňa víno. Ihneď na to upozornila svojho Syna a posluhujúcim poradila: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Bohatým prameňom mariánskej úcty je aj uvažovanie o Máriiných bolestiach a o jej materinskej spoluúčasti na Ježišovom utrpení, pričom prijala Ježišových učeníkov za svoje deti, keď jej Ježiš z kríža zveril do starostlivosti Jána a s ním aj ostatných učeníkov: „Žena, hľa tvoj syn!“ (Jn 19,26).</p>
<p>
Napokon po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení sa Mária pridržiava prvej komunity apoštolov a ostatných učeníkov, vyprosuje dar Ducha Svätého na túto komunitu a svoj život odovzdáva celkom Bohu, ktorý ju s telom aj dušou oslávil, keď ju vzal do neba a ustanovil za Kráľovnú vesmíru (porov. LG 59).</p>
<p>
<u>Panna Mária je Matkou a predobrazom Cirkvi</u></p>
<p>
Ak medzi sebou porovnáme obidve predchádzajúce témy – Pannu Máriu a Cirkev – našej pozornosti nemôžu uniknúť ich výrazné podobnosti. Panna Mária aj Cirkev majú svoje predpovede a predobrazy už v starozákonných textoch. Možno povedať, že aj Bohorodička aj Cirkev sú dielom Božej prozreteľnosti.</p>
<p>
Ďalšiu podobnosť možno vybadať v božsko-ľudskej báze objavenia sa aj Panny Márie, aj Cirkvi. O Panne Márii veríme, že Boh si ju pripravil na základe predchádzajúcich zásluh Ježiša Krista a uchránil ju od dedičného a každého osobného hriechu. Ona s týmito mimoriadnymi Božími milosťami spolupracovala jedinečným spôsobom. Podobne Cirkev je božsko-ľudská ustanovizeň, ktorú pekelné brány nepremôžu.</p>
<p>
Už cirkevní otcovia, konkrétne sv. Ambróz (<em>Expos. Lc II, 7</em>: PL 15, 1555; LG 63), nazýva tak Pannu Máriu ako aj Cirkev Pannou a Matkou. Mária svojou vierou a poslušnosťou panenským spôsobom počala Božieho Syna z Ducha Svätého bez spojenia s mužom. Porodila „prvorodeného medzi mnohými bratmi“ (Rim 8,29), teda medzi veriacimi, „na ktorých zrodení a výchove Mária spolupracuje s materinskou láskou“ (LG 63). Podobne aj Cirkev verne prijíma Božie slovo, uvažuje nad ním, ohlasuje ho a sviatosťami rodí pre večný život svoje deti, ktorým vysluhuje Božiu milosť. Cirkev sa takto stáva matkou. Je však aj panenskou, pretože zachováva vernosť svojmu Ženíchovi a „panensky stráži neporušenú vieru, pevnú nádej a úprimnú lásku“ (Sv. Ambróz, <em>Expos. Lc. II, 7 a X. 24-25</em>: PL 15, 1555 a 1810; LG 64).</p>
<p>
Na základe týchto a ďalších podobností možno uzavrieť, že Panna Mária je predobrazom, vzorom a Matkou Cirkvi. Titulom „Mária Matka Cirkvi“ ozdobil oficiálnym spôsobom Pannu Máriu pápež Pavol VI. dňa 21. novembra 1964 v závere 3. sesie Druhého vatikánskeho koncilu. Tento titul má svoj základ v štyroch momentoch dejín spásy: 1. vo vtelení Slova, ktoré je znakom začiatku Cirkvi; 2. vo chvíli Ježišovho utrpenia, keď z kríža odovzdal učeníkov svojej Matke; 3. vo chvíli zoslania Ducha Svätého, keď bola Panna Mária zjednotená s modliacou sa Cirkvou; 4. v tajomstve nanebovzatia, odkiaľ Mária sprevádza Cirkev do nebeskej vlasti.</p>
<p>
<u>Máriino duchovné materstvo Cirkvi</u></p>
<p>
Vo chvíli dramatických kalvárskych udalostí dostala rodiaca sa Cirkev v Márii veľký dar Matky. Čo pre nás znamená pravda, že Mária je Matka Cirkvi a tým je i naša Matka? Jej pôsobenie v kruhu apoštolov v čase prvej Cirkvi neskončilo jej nanebovzatím. Mária po odchode z tohto sveta neprestala plniť svoje poslanie Matky. Sprevádza putujúcu Cirkev a sprevádza každého putujúceho člena Kristovej cirkvi. Ona sa podieľa na zrode Božieho života v ľudských srdciach, ktorý sa potom udržiava, posilňuje a rozvíja v spoločenstve Cirkvi.</p>
<p>
Ako sa to deje? Na pochopenie nám môže poslúžiť skúsenosť s ľuďmi, ktorí nám nejakým spôsobom pomohli v živote našej viery: slovom, príkladom, láskavou prítomnosťou, modlitbou za nás o dar viery. Ak sa takíto ľudia vyskytli v našom živote, právom ich nazývame našimi otcami či matkami vo viere.</p>
<p>
S duchovným materstvom Panny Márie je to podobné, avšak jej pôsobenie je oveľa účinnejšie, veď jej srdce je čisté a plné Božej milosti. Ona za nás neustále prosí, oroduje a vyprosuje milosť pre Cirkev i pre celý svet. Niektorí z nás môžu dosvedčiť láskavú a účinnú prítomnosť Márie v životných okolnostiach. Iného môžu prenikať jej slová, či už tie v evanjeliu, alebo známe z jej zjavení alebo zachytené v hĺbke srdca.</p>
<p>
Matky vodia svoje deti za ruku a ukazujú im tento svet, hovoria o Bohu a o všetkom. Mária nám svojím deťom chce ukázať a viesť k tomu, čo je najdôležitejšie. Vedie nás k svojmu Synovi a ukazuje cestu, ktorá k nemu vedie cez Cirkev a jej sviatosti. Zároveň odporúča aj nám, čo odporúčala obsluhujúcim v Káne: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Mária od nás očakáva vieru, ktorá sa prejaví vo vernosti Kristovi a jeho Cirkvi. Počas pozemského života nekládla žiadne prekážky Božiemu dielu a Božiemu pôsobeniu. Neprotirečila vo chvíli Zvestovania, keď sa začal črtať prvý znak vzniku Cirkvi. Neprotestovala vo chvíli utrpenia, keď sa stala Matkou Cirkvi. Na Turíce prispela k jednote modliacej sa Cirkvi a nanebovzatie bolo začiatkom jej duchovného materstva putujúcej Cirkvi.</p>
<p>
<u>Naša účasť na živote Cirkvi</u></p>
<p>
Mária pozýva každého z nás, aby sme sa podobným spôsobom zapojili do života Cirkvi a vernosťou Božej vôli, Božím a cirkevným prikázaniam prispievali k jej jednote a rozvoju. Započúvaní do Máriiných slov a zahľadení na jej príkladný život podľa Božej vôle prebuďme v sebe ochotu a nasledujme jej čnosti:</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· načúvajme Božiemu slovu podobne ako Mária pri zvestovaní.</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· buďme k dispozícii svojím blížnym podobne ako Mária, keď putovala k Alžbete.</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· buďme pozorní na potreby blížnych podobne ako Mária na svadbe v Káne.</p>
<p style="margin-left:64.35pt;">
· buďme nablízku našim blížnym, keď ide o ich duchovné dobro podobne ako Mária vo Večeradle v čase Turíc.</p>
<p>
</p>
<p>
Spracovali: <strong><em>Mons. Anton Tyrol, </em></strong><strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>
<p>
</p>
<p>
</p>Ján Bancík2014-04-09T19:50:53ZPanna Mária a súhlas viery. Nech sa mi stane podľa tvojho slovaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/panna-maria-a-suhlas-viery-nech-sa-mi-stane-podla-tvojho-slova2014-03-27T07:22:28Z2014-03-27T07:21:05Z<p>
</p>
<p>
<u>Pohľad na zvestovanie zo strany Boha</u></p>
<p>
Mesiac marec je vzhľadom na liturgické slávenia charakteristický veľkým sviatkom, ktorý nazývame Zvestovanie Pána. Slávi sa v ňom tajomstvo vtelenia Božieho Syna. Vtelenie sa ináč nazýva aj inkarnácia. Zo strany Boha toto tajomstvo znamená, že „Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, aby v nej uskutočnil našu spásu“ (KKC 461). V textoch Svätého písma sa vtelenie Božieho Syna opisuje na mnohých miestach: Lk 1,26-38; Flp 2,5-8; Hebr 10,5-7 a inde. Pod vtelením Božieho Syna rozumieme to, že druhá božská osoba, jednorodený Boží Syn, ktorý bol u Otca od večnosti, neprestal byť Bohom, ale prijal na seba ľudskú prirodzenosť: to znamená ľudské telo a ľudskú dušu, k božskému absolútnemu poznaniu pribral aj postupnosť ľudského poznávania a ľudskú vôľu. To všetko sa zjednotilo v jeho jednej božskej osobe a to nezmiešane a súčasne neoddeliteľne božské aj ľudské. „Viera v skutočné vtelenie Božieho Syna je rozpoznávacím znakom kresťanskej viery“ (KKC 463).</p>
<p>
</p>
<p>
<u>Pohľad na zvestovanie zo strany ľudí</u></p>
<p>
Zo strany ľudí bola do tohto tajomstva celkom osobitným spôsobom zainteresovaná Panna Mária, ktorá sa svojím súhlasom viery stala Matkou Božieho Syna. Vyjadrila ho slovami: <em>Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova </em>(Lk 1,38). Týmto slovám ešte predchádzal anjelský pozdrav: <em>Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou...</em> (Lk 1,28). V tomto pozdrave je vyjadrená úplná pripravenosť stvorenia na prijatie Boha, teda Máriina bezhriešnosť, čiže svätosť. Mária dosiahla tento stav špeciálnou Božou milosťou a iste aj svojím pričinením. Ona je tým „miestom“, cez ktoré prichádza na svet spása, sám Boh. V Márii sa stretáva Boh s tvorstvom, nebo so zemou, božské s ľudským, večné s časným...</p>
<p>
</p>
<p>
<u>Spásnodejinné zbližovanie sa Boha a človeka</u></p>
<p>
Toto zbližovanie Boha s ľuďmi sa začalo už v Starom zákone. Prelínanie Božieho a ľudského sveta zaznamenali texty o horiacom kre, kde sa hovorí o tom, že Boh <em>videl </em>utrpenie svojho ľudu, <em>počul </em>jeho volanie... Boh <em>zostúpil,</em> aby <em>vyslobodil</em> svoj ľud... a Mojžišovi povedal: <em>Ja budem s tebou...</em> (porov. Ex 3,7.8.12). Iným príkladom zbližovania Boha a človeka je epizóda o tom, ako chcel Mojžiš uprosiť Pána, aby mohol vidieť jeho tvár. Boh mu v rozhovore povedal: <em>...Ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena...</em> <em>a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno </em>(Ex 33,17.19).</p>
<p>
Sú to všetko dojímavé detaily hovoriace o veľmi vrúcnom vzťahu Boha a jeho vyvolených priateľov zahrnutých mimoriadnou Božou priazňou. Podstatné zblíženie Boha a ľudí však nastáva až v prípade Panny Márie, keď Boh nielen <em>vidí, počuje, vyslobodzuje...,</em> ale sa stáva človekom a z Márie si vzal ľudskú prirodzenosť. Preto sa v momente zvestovania začína <em>plnosť času,</em> ako o tom hovorí Písmo (Gal 4,4).</p>
<p>
</p>
<p>
<u>Význam vtelenia pre ľudstvo</u></p>
<p>
Tajomstvo vtelenia má svoj veľký význam pre celé ľudstvo. Možno to dokumentovať okrem iného dvomi postrehmi z Katechizmu Katolíckej cirkvi:</p>
<p>
· v 359. bode katechizmu je uvedený výstižný citát z koncilovej konštitúcie Gaudium et spes: „V skutočnosti sa tajomstvo človeka stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova“ (GS 22). To znamená, že vtelenie Božieho Syna nám v plnosti ukazuje veľkosť človeka. Prezrádza nám aj perspektívu, ku ktorej chce Boh pozvať človeka a ponúknuť mu túto veľkosť. Naozaj, v tajomstve vtelenia sa objasňuje tajomstvo človeka.</p>
<p>
· v 973. bode KKC je pekná poznámka o tom, že Panna Mária už svojím <em>staň sa</em> spolupracuje na diele vykúpenia: „Ona je Matkou všade tam, kde On je Spasiteľom a Hlavou tajomného tela.“ Panna Mária teda svojím súhlasom viery, ktorý ani na okamih nevzala späť, je ľudskou sprostredkovateľkou všetkých dobier, ktoré nám plynú z vykúpenia. Preto je celkom správne, že si ju uctievame ako Matku Cirkvi.</p>
<p>
</p>
<p>
<u>Formálna aj obsahová krása modlitby <em>Anjel Pána</em></u></p>
<p>
Všetky uvedené pravdy jedinečným spôsobom predstavuje naša každodenná modlitba Anjel Pána. Pozostáva z troch krátkych textov zostavených na základe Písma a jednej invokácie. Všetko sa strieda s modlitbami Zdravas´, Mária... a Svätá Mária, Matka Božia... Za invokáciou nasleduje pekná modlitba. Všimnime si bližšie 3 krátke texty:</p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:46.35pt;">
1) <em>Anjel Pána zvestoval Panne Márii a ona počala z Ducha Svätého.</em></p>
<p>
Prvý text prezrádza Božiu iniciatívu v pláne spásy. Boh je prvý, kto vychádza s iniciatívou. Posiela archanjela Gabriela, ktorý prináša toto posolstvo. Podobne je to aj v našom živote. Boh je vždy ten, kto nás predchádza so svojou milosťou. Jeho milosť pre nás vždy znamená príležitosť pre povznášajúci dialóg a spoluprácu s Bohom.</p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:46.35pt;">
2) <em>Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.</em></p>
<p>
Máriina odpoveď je obdivuhodná tak po formálnej stránke (čo do úprimnej a bezprostrednej odpovede) ako aj po obsahovej stránke. Panna Mária sa stavia do pozície pokornej služobnice Boha, ktorému sa celkom dáva k dispozícii pre jeho plán spásy ľudstva. Aj pre nás je to vzor, podľa ktorého môžeme spolupracovať s Bohom. Vlastne on môže účinkovať cez nás vo svete. To sa môže a má diať každodenne, ako sa každodenne kresťania modlili a modlia túto modlitbu.</p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:46.35pt;">
3) <em>A Slovo telom sa stalo a prebývalo medzi nami.</em></p>
<p>
Vďaka Máriinej spolupráci s Bohom prišla na svet spása. Slovo Boha sa v jej živote stáva telom. Vlastným spôsobom sa to uskutočnilo pri počatí a narodení jej Syna Ježiša Krista, ale v širšom zmysle sa tak dialo stále. Božie Slovo sa stávalo v jej živote činom – skutkom. Takto Panna Mária posväcovala svet. Tento model je aj pre každého kresťana vznešeným modelom spolupráce s Bohom a vznešeným modelom ako objasňovať to tajomstvo, ktorým je človek sám pre seba.</p>
<p>
</p>
<p>
Napokon záverečná invokácia – <em>Oroduj za nás, Svätá Božia Rodička! Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení </em>ako aj následná modlitba majú za cieľ posilniť predtým uvedené tri prvky, ktoré sú v našom duchovnom živote také dôležité... Meditujem nad nimi a tešme sa z tohto vznešeného daru, ktorý sa nám v celom dedičstve našej viery takto ponúka! Naozaj sa tu objasňuje tajomstvo človeka a ukazuje sa mariánsky zástoj všetkého dobrého. Zamilujme si túto modlitbu, pretože ona je ako malé horčičné zrnko, ktoré sa môže stať</p>
<p>
<strong><em>ráno</em></strong> – svetlom slnka, ktoré nám svieti na cestu;</p>
<p>
<strong><em>na poludnie</em></strong> – posilnením pre našu prácu;</p>
<p>
<strong><em>večer</em></strong> – výrazom túžby po nebi, ku ktorému smerujeme.</p>
<p>
</p>
<p>
<u>Modlitba Anjel Pána</u></p>
<p>
Francúzskeho maliara z 19 stor. J. F. Milleta preslávil obraz, na ktorom stoja dvaja roľníci na poli. Sú to manželia, ktorí prerušili svoju dennú prácu a modlia sa Anjel Pána. Anjel Pána je i názov tohto obrazu. Obraz je umiestnený v národnom múzeu Musée d'Orsay v Paríži.</p>
<p>
Naši starí rodičia sa Anjel Pána modlili trikrát denne. Bolo úplne normálne, keď sa pri zaznení zvonov prerušila každá práca ráno, napoludnie, večer a ľudia opakovali v modlitbe najdôležitejšie udalosti dejín spásy. V nedeľu na poludnie sa Anjel Pána od čias pontifikátu bl. Jána XXIII. modlia pápeži spolu s veriacimi na námestí sv. Petra.</p>
<p>
Nedeľný obed je vzácnym časom, kedy sa zväčša všetci domáci stretnú pri jednom stole. Bolo by správne, keby sa k prežehnaniu a krátkej modlitbe pred jedlom, pridala aj modlitba Anjel Pána. Modlitba Anjel Pána si má nájsť miesto aj v našej dennej osobnej modlitbe. Ráno sa z nej môžu zrodiť naše predsavzatia do prichádzajúceho dňa, na poludnie môže byť sprevádzaná s prosbou o silu dobre prežiť a zakončiť svoje denné povinnosti a večer nám môže dať základ k spytovaniu svedomia po prežitom dni.</p>
<p>
Panna Mária svojím slobodným a oddaným súhlasom viery prispela k vykúpeniu a spáse ľudí. V tomto pohľade sa každý náš súhlas viery stáva istým prínosom pre posvätenie seba aj druhých.</p>
<p>
</p>
<p>
Spracovali:</p>
<p>
<strong><em>Mons. Anton Tyrol</em></strong></p>
<p>
<strong><em>Viktor Pardeľ</em></strong></p>
<p>
</p>Ján Bancík2014-03-27T07:21:05ZPLNOSŤ BOLESTI SEDEMBOLESTNEJJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/plnost-bolesti-sedembolestnej2014-01-16T16:08:47Z2014-01-16T15:59:01Z<p>
</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
<strong><u>Úmysel ružencového desiatku na mesiac január</u></strong><u>:</u> Za rodičov a ich deti ohrozené ťažkou chorobou</p>
<p>
<strong><u>Evanjelium druhej januárovej nedele (Mt 3, 13-17)</u></strong></p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
<strong>Mariánsky rozmer tohto evanjelia:</strong></p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
Na pozadí posledných slov tohto evanjelia, kde Boh Otec predstavuje Ježiša Krista ako svojho „milovaného Syna, v ktorom má zaľúbenie“, ešte viac vyniká Božia láska k nám. Veď Otec tohto svojho milovaného Syna poslal, aby nás vykúpil smrťou na kríži. Ten istý Duch Svätý, ktorý zostúpil nad vody Jordánu, zostúpil predtým na Pannu Máriu, aby sa v nej počal Ježiš Kristus. Jej Boh zveril svojho milovaného Syna, aby ho vychovala a sprevádzala po celý život vrátane ťažkých chvíľ plných bolesti na Kalvárii. </p>
<p>
<strong><u>Príklady na plnosť symbolizovanú v Biblii číslom 7.</u></strong></p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-Boh zavŕšil a svojím požehnaním spečatil stvorenie sveta na siedmy deň</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-V Egypte po zavŕšení siedmych neúrodných rokov nasledovalo sedem úrodných</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-Dobytie Jericha Izraeliti zavŕšili na siedmy deň obliehania pod vedením siedmych kňazov</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-Uzdravenie malomocného sýrskeho vojvodu Námana sa zavŕšilo v rieke Jordán po siedmom ponorení</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-Šalamún dostaval svoj chrám na siedmy rok, jeho dokončenie oslavovali sedem dní</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-V Evanjeliu podľa Lukáša je v Ježišovom rodokmeni 76 mien od Adama po Ježiša, ktorá ho završuje ako sedemdesiaty siedmy.</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-V Lukášovom evanjeliu sa má odpúšťať nie sedem, ale sedemdesiatsedemkrát</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-Milosrdný Samaritán urobil pre zraneného človeka sedem, čiže maximum úkonov pomoci</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
-V Apokalypse sv. Jána je sedem: cirkví, pečatí, trúb, kalichov, duchov, listov...</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
-Číslo antikrista 666 pripomína nedokonalosť, lebo chýba zavŕšenie Božím požehnaním ako to bolo na siedmy deň stvorenia</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Citáty a výroky na výber:</strong></p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
</p>
<p style="margin-left:36.0pt;">
<strong><u>Výroky osobností o utrpení a bolesti vo všeobecnosti:</u></strong></p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Bolesť nás vedie za ruku k prahom večného života. (<a href="http://it.wikiquote.org/wiki/L%C3%A9on_Bloy" title="Léon Bloy">Léon Bloy</a>)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Túžila som trpieť a bola som vypočutá. Trpela som veľmi, po mnoho dní. V jedno ráno som počas poďakovania zakúsila čosi ako smrteľné úzkosti, a to bez akejkoľvek útechy! Prijímam všetko pre lásku dobrého Boha, dokonca aj podivné obťažujúce myšlienky, ktoré mi prichádzajú na myseľ. (sv. Terézia z <a href="http://it.wikiquote.org/wiki/Teresa_di_Lisieux" title="Teresa di Lisieux"> Lisieux</a>)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Boh trpí s nami, neobmedzuje sa iba hľadieť z diaľky, ako my trpíme. (<a href="http://it.wikiquote.org/wiki/Raniero_Cantalamessa" title="Raniero Cantalamessa">Raniero Cantalamessa</a>)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Prečo treba trpieť? Pretože tu na zemi nejestvuje čistá láska bez utrpenia. (<a href="http://it.wikiquote.org/wiki/Bernadetta_Soubirous" title="Bernadetta Soubirous">Bernadetta Soubirous</a>)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Zachrániť svet neznamená ponúknuť mu šťastie, ale dať mu zmysel utrpenia, dať mu radosť, ktorú mu nik nebude môcť vziať. (<a href="http://it.wikiquote.org/wiki/Madeleine_Delbr%C3%AAl" title="Madeleine Delbrêl">Madeleine Delbrêl</a>)</p>
<p style="margin-left:53.85pt;">
- Tvoje najkrajšie Krédo je to, ktoré z tvojich perí vychádza uprostred tmy, v obeti, v neúnavnej snahe po dobre. Ako blesk preráža tmu tvojej duše, aby ťa uprostred príboja morských vĺn zdvihol a viedol k Bohu (Páter Pio z Pietrelcini)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Bolesť je pre teba Boží dar. Nepremárni tento dar, ale ho sprav plodným. Modlím sa za teba, aby si nepremárnil, čo ti Pán učinil. (Matka Tereza z Kalkaty)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Držte sa silne ruženca ako sa brečtan drží na strome. Pretože bez Panny Márie sa nedokážeme udržať na nohách. (Matka Tereza z Kalkaty)</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
- Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?/Usmial sa Stvoriteľ, keď stvoril srdce mamy./A vedel dobre, že nemôže byť iná,/pretože raz aj On jej zverí svojho Syna. (Milan Rúfus)</p>
<p>
</p>
<p>
<strong><u>Teologické východiská plnosti bolestí Sedembolestnej Panny Márie</u></strong></p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
Ako „Nepoškvrnene počatá“ prežíva Panna Mária svoje bolesti v dokonalej čistej láske.</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
Miera zdieľaného utrpenia je priamo úmerná miere lásky voči trpiacej osobe, voči Synovi, ktorého zvestoval Bohom poslaný anjel Gabriel.</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
Ako „Milostiplná“ ju prežíva v sústavnom prežívaní Božej prítomnosti a v nádeji plynúcej zo slov Archanjela o jej Synovi ako „Synovi Najvyššieho“.</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
„Plnosť milosti“ sa prejavuje vo viere, s akou hľadí na Ukrižovaného, ktorý je súčasne „Synom najvyššieho“</p>
<p style="margin-left:54.0pt;">
Ako „služobnica Pána“ ju prežíva v aktívnej odovzdanosti do Božej vôle, v duchu láskyplnej služby, v duchu rozjímania o všetkom „hlboko v srdci“.</p>
<p>
<strong><u>Pápeži o utrpení Panny Márie:</u></strong></p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Mária pod krížom a blízko zomierajúceho syna spája svoju bolesť s bolesťou Syna a ukazuje nám Božiu lásku silnejšiu ako smrť. Jej bolesť je plná viery a lásky. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Panna Mária má na Kalvárii účasť na spasiteľskej moci vychádzajúcej z bolesti jej Syna, keď svoje <em>Fiat</em>, svoje <em>Áno</em> spája s podobným <em>Áno</em> svojho Syna. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Mária sa - vidiac utrpenie svojho Syna - zveruje do Božích rúk. Vie, že na kríži prelial Kristus všetkú svoju krv za oslobodenie ľudstva z otroctva hriechu. (Benedikt XVI.) </p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Panna Mária verila v Pánovo slovo a nestratila svoju vieru ani keď hľadela na svojho zavrhnutého, zhanobeného a ukrižovaného syna. Zotrvala blízko Ježiša do konca, trpiac a v modlitbách. A zazrela žiarivý úsvit jeho zmŕtvychvstania. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Mária môže byť právom Matkou každej útechy a pomoci. Matkou, na ktorú sa môže odvážiť ktokoľvek obrátiť v akejkoľvek núdzi, slabosti či vlastného prehrešenia. Pretože ona chápe všetko a pre všetkých a je pre všetkých otvoreným zdrojom tvorivej lásky. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Čím je niekto bližšie k Bohu, tým bližšie je aj k človeku. Máriina úplná blízkosť k Bohu v hodine Kríža je dôvodom jej veľkej blízkosti k ľuďom. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Ako súcitná Matka je Mária predobrazom a stálou podobizňou svojho Syna. Aj v obraze Bolestnej Matky, zdieľajúcej bolesť i lásku, sa odráža obraz Nepoškvrnenej. Jej srdce sa rozširuje bytostnou blízkosťou a vnímavosťou voči Bohu , v nej sa k nám priblížila Božia dobrota, veľmi sa k nám priblížila. Tak stojí Mária pred nami ako znamenie útechy, povzbudenia a nádeje. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Mária je pod krížom hlboko osobne prepojená s poslaním Ježiša Krista, cez svoje materinské utrpenie má spoluúčasť na jeho spasiteľskom diele. (Benedikt XVI.)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Panna Mária, spojená so Synom pokrvným zväzkom a materinskou láskou, tam pod krížom prežívala s ním osobitné <em>zjednotenie v utrpení</em>. Iba ona napriek bolesti svojho materinského srdca vedela, že toto utrpenie má zmysel. Mala - napriek všetkému - dôveru, že sa uskutočňuje prastarý prísľub: <em>Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,</em> <em>medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu</em> (Gn 3, 15). (bl. Ján Pavol II)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Povedz mi: si jeden z tých, čo si umývajú ruky a robia sa nechápavými odvracajúc hlavu? Alebo si ako Cyrenejský pomáhajúci Ježišovi niesť to ťažké drevo? Alebo si ako Mária a ostatné ženy odvážne sprevádzajúce Ježiša až do konca s láskou a nehou? Ktorou z týchto osôb sa chceš stať? Pilátom, Cyrenejským, či Máriou? Ježiš sa na teba teraz pozerá a vraví ti: pomôžeš mi niesť kríž? Čo mu odpovieš? (Svätý Otec František, mládeži v Rio de Janeiro)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Vyprosujme si príhovor Panny Márie. Ona, ktorá s vierou sprevádzala svojho Syna na Kalváriu, nech nám pomáha kráčať za ním a niesť vyrovnane a s láskou jeho kríž... Panna plná bolestí je oporou predovšetkým pre tých, čo prechádzajú najťažšími situáciami svojho života. (Svätý Otec František)</p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
- Najsvätejšia Panna, ako je rodičkou Ježiša Krista, tak je aj matkou všetkých kresťanov, pretože ich zrodila na vrchu <strong>Kalvárie</strong> blízko <strong>najvyšších múk Vykupiteľa</strong><strong>. </strong>(<strong>Lev XIII.)</strong></p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
<strong><u>Z homílie Svätého Otca Jána Pavla II. v Šaštíne, </u></strong><strong><u>1. júla 1995:</u></strong></p>
<p style="margin-left:35.45pt;">
„Je dobre, keď máte vo svojej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje. Na tomto mieste ju uctievate ako Sedembolestnú, ako Matku, ktorej srdce bolo pod krížom prebodnuté siedmimi mečmi bolesti, ako to zdôrazňuje tradícia.“</p>
<p style="text-align: left; ">
<u>Z homílie sekretára Kongregácie pre východné cirkvi Cyrila Vasiľa v Šaštíne, 15. septembra 2013.</u></p>
<p style="text-align: left; ">
„Nechaj svoje slzy splynúť a zmiešať sa s Máriinými slzami a vo svojej bolesti ju objím a nechaj sa ňou objať a pros ju, Matku Sedembolestnú, o dar nového života – nového života pre teba, o dar žiť nanovo a inak. Smrť nebola tým posledným slovom na ceste tejto Matky a jej Syna a nemusí byť ani na tvojej. Hrob duše nemusí ostať zapečatený naveky. Na tretí deň, v Kristov deň, Božia sila môže odvaliť kameň z hrobu a dať tvojej duši novú slobodu, nový život!“</p>
<p style="text-align: left; ">
Z telegramu zaslaného Svätému Otcovi z púte na Mariánskej hore v Levoči, 7. júla 2013:</p>
<p style="text-align: left; ">
"Máme pevnú nádej, že pod ochranou patrónky Slovenska - Sedembolestnej Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda, si na Slovensku aj v týchto pohnutých časoch, napriek rôznym škodlivým vplyvom, uchováme dedičstvo otcov - vzácny poklad katolíckej viery, ktorý aj vďaka Roku viery nanovo odkrývame."</p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:35.25pt;">
<strong><u>Z homílie prímasa kardinála Jána Scitovského pri príležitosti korunovania sochy Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne 8. septembra 1864:</u></strong></p>
<p style="margin-left:35.15pt;">
„O moci príhovoru a zvláštnom účinku orodovania Panny Márie nám najzreteľnejšie svedčia mnohé hlavné kostoly, oltáre a obrazy postavené na česť a chválu preblahoslavenej Panny a intenzívne navštevované kresťanmi v núdzi, úzkostiach a iných potrebách. V našej krajine ako najhlavnejší kostol, obraz a oltár my obyvatelia Uhorska vnímame vynikajúci šaštínsky dom Boží, a v ňom krásny hlavný oltár s tróniacou Kráľovnou Anjelov a Ježišovou bolestnou Matkou. Vo svojom lone drží z kríža do jej rúk zloženého svojho doráňaného, zavraždeného Syna. Ó, zármutok nad všetky zármutky! Akoby sa k nám, svojim ctiteľom, bolestná Matka takto prihovorila: <em>venite e videte</em>! <em>Poďte a pozrite, či jestvuje bolesť, akou je moja bolesť. Bolesť, ktorá moje materinské srdce nie raz, ale sedemkrát, mnohokrát preniklo. ... Tu na tróne slávy od vás, pútnikov mojich, po tristo rokov očakávam dokonalý, čnostný, pobožný život. Dychtivo ho očakáva môj Syn Ježiš Kristus, doráňaný za vaše hriechy a dokrvavený a zavraždený za vašu nešľachetnosť.</em>“ </p>
<p>
</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
<strong><u>Príbeh:</u></strong></p>
<div style="margin-left:35.4pt;">
<p>
V bratislavskej <em>Lurdskej jaskyni</em> je umiestnená kamenná tabuľka s nápisom „Mária vždy pomáha“. Hoci bola umiestnená v päťdesiatych rokoch komunistickej éry, keď sa takéto nápisy nepodpisovali, tu je meno uvedené kompletne: <strong>Pavol Korbuly</strong>. Ide o sudcu, ktorý s komunistami spolupracoval na odsúdení biskupov - blahoslaveného Pavla Gojdiča, Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku, a priamo a osobne odsúdil do väzenia aj blahoslavenú sestru Zdenku. Po svojom obrátení Korbuly, ktorý sa kajal aj tvrdými skutkami telesného sebazaprenia, ďakoval Panne Márii. Na čo všetko sa v jeho duchovnom živote konkrétne vzťahujú jeho slová „vždy“, zostane navždy jeho tajomstvom. No Matka Božia sa aj v tomto príbehu ukazuje ako milosrdná orodovnica za Božie milosti. Ona stála aj pod krížom utrpenia obetí komunistického režimu, no neváha stáť aj pod krížom pokánia tých, ktorí si uvedomili spoluzodpovednosť za spáchanú neprávosť. Plná bolestí je zároveň plná milostí a milosrdenstva, keď chce ako Matka priviesť k svojmu synovi všetkých, aj bývalých nepriateľov a trýzniteľov učeníkov jej syna, Ježiša Krista.</p>
</div>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
<strong><u>Výroky osobností o ruženci:</u></strong></p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Milovať znamená smerovať srdcom k milovanej osobe. Začal som milovať Pannu Máriu skôr, ako som ju poznal. Prežívajúc večery pri krbe na kolenách matky, počúvajúc jej hlas odriekajúci modlitbu ruženca. (Pápež Ján Pavol I.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Od začiatku roku 1958 som sa snažil modliť zbožne celý ruženec, ktorý sa mi stal sústavnou, každodennou a pokojnou formou meditácie a kontemplácie. Ona mi drží ducha otvoreného na širokom poli môjho učiteľského úradu, v službe najvyššieho pastiera Cirkvi a univerzálneho otca duší. (Pápež Ján XXIII.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Keď sa s Bohom a Madonou rozprávam osobne a sám, cítim sa viac malým chlapcom než dospelým mužom. Jeho mitra, prsteň i solideo sa vytrácajú, aby som sa mohol oddať spontánnej nežnosti dieťaťa v blízkosti otca a mamy. Ruženec, modlitba jednoduchá a ľahká, mi svojim spôsobom naozaj pomáha stať sa malým chlapcom, za čo sa vôbec nehanbím. (Pápež Ján Pavol I.)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Ak niekoho chcete obrátiť, naučte ho ruženec. (Fulton Sheen)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
- Držte sa ruženca silne ako brečtan stromu. Pretože bez Panny Márie sa nedokážeme udržať na nohách. (Matka Tereza z Kalkaty)</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
</p>
<p style="margin-left:35.4pt;">
<em>Ďalšie materiály budú k dispozícii na stránke ave.kbs.sk od 1. januára 2014</em></p>
<p style="margin-left: 35.4pt; text-align: right; ">
<a href="http://dieceza.kapitula.sk/?g=7&ext=121&sub=171">ZDROJ</a></p>Ján Bancík2014-01-16T15:59:01ZZamyslenie o. biskupa Štefana na december 2013: Viera a modlitbaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/zamyslenie-o-biskupa-stefana-na-december-2013-viera-a-modlitba2014-12-07T09:41:32Z2013-12-06T19:31:50Z<p>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; ">Otec biskup Štefan vo svojom zamyslení hovorí: "Modlitba je pre nás tým, čo pre vtáky krídla. Umožňuje nám povznášať srdce k Bohu a pestovať s ním spoločenstvo lásky." Dávame vám k dispozícii jeho celé znenie.</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Drahí bratia a sestry!</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> K životu z viery neodmysliteľne patrí modlitba. Nie je iba okrajovou činnosťou človeka, ale podstatným prejavom jeho viery a spôsobom jej sebarealizácie. Kresťan v modlitbe vidí jeden z prameňov nadprirodzeného života, prostriedok posväcovania vlastného života, spôsob dôverného spoločenstva s Bohom a zároveň aj nástroj lásky k človekovi. Zamyslenie o modlitbe viery na konci Jubilejného roku neznamená, že má posledné miesto, ale naopak! Obnovený život modlitby nech je prvým a hlavným ovocím nášho Jubilea v obnovenom živote z viery.</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> 1. Modlitba je rozhovor človeka s Bohom. Modlitba nespočíva iba v tom, že my hovoríme Bohu, to by bol monológ, t.j. rozprávanie jedného. Modlitba je dialóg, čiže vzájomný rozhovor človeka s Bohom. Pri ňom Boh oslovuje nás a my mu odpovedáme, raz slovami úst, inokedy hnutím srdca alebo skutkom lásky. Dobre sa modliť znamená hlavne vedieť počúvať Boha. On má mať v našich modlitbách hlavné slovo. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Boh sa človekovi prihovára rôznym spôsobom. Raz sa nám prihovára v Božom slove napísanom v Písmach. Čítanie alebo počúvanie Božieho slova zo Svätého písma nie je nič iné, ako vstúpiť do osobného dialógu s Bohom. Na posolstvo slov a udalostí dejín spásy ľudský duch reaguje, a tak už vstupuje do dialógu s Bohom. V srdci človeka sa pritom rodia hnutia, rozhodnutia, predsavzatia i slová, ktorými chce Bohu odpovedať na jeho posolstvo. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Inokedy sa nám Boh prihovára zo stvorení, do ktorých je vtlačená Božia múdrosť, dobrota a láska k nám. Človek môže byť takto oslovený Bohom aj cez prírodu a vstúpiť s ním do komunikácie v modlitbe chvály a vďakočinenia. Svätý František z Assisi vedel cez prírodu vstupovať do rozhovoru s Bohom. Známa je jeho Pieseň brata Slnka... </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Boh sa človekovi prihovára aj v udalostiach života. Všetko, čo sa deje v nás a okolo nás, je uskutočňovaním zámerov a plánu Božej prozreteľnosti. Nič sa nedeje bez jeho vôle a prispenia. V tých udalostiach nás oslovuje a prihovára sa nášmu srdcu prejavmi svojej dobroty a lásky. Napríklad udalosti v rodine, narodenie dieťaťa, úmrtie člena rodiny, šťastné príhody i katastrofálne udalosti sú zvláštnou a tajomnou rečou, ktorou nás Boh oslovuje a pozýva k dialógu. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Jestvuje ešte jeden spôsob prihovárania sa Boha človekovi, je to hlas nášho svedomia a srdca. Cez vnuknutia Ducha Svätého nás Boh oslovuje a nadväzuje s nami dialóg. Každé zareagovanie na Boží hlas v srdci už je vlastne modlitbou – odpoveďou na jeho volanie a podnety. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Z pestrosti foriem, akými sa Boh prihovára k nám, je zrejmé, že jestvuje aj rozmanitosť spôsobov, ako sa my môžeme prihovárať Bohu a viesť s nim dialóg. Máme na výber rôzne druhy modlitby. Poznáme modlitbu slovnú, rozjímavú a kontemplatívnu - vnútornú modlitbu. V slovnej modlitbe sa Bohu prihovárame slovami vopred ustálených modlitieb, napríklad Otče náš, Zdravas, Mária, Sláva Otcu a podobne. Môžeme sa s ním rozprávať aj vlastnými slovami práve tak, ako to robíme pri rozhovore s ľuďmi. Bolo by však chybou, keby sme za modlitbu považovali iba slová, ktoré vyriekneme na adresu Boha. Každé pozdvihnutie mysle k Bohu, každá svätá túžba po jeho osobe a jeho daroch, každé hnutie srdca, každý cit vďačnosti, obdivu a úžasu, každý záchvev lásky nášho srdca je už modlitbou, odpoveďou na jeho reč lásky, ktorou sa nám ustavične prihovára. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Modlitba je pre nás tým, čo pre vtáky krídla. Umožňuje nám povznášať srdce k Bohu a pestovať s ním spoločenstvo lásky. Právom ju považujeme za nástroj lásky. Pomocou nej uskutočňujeme lásku k Bohu i k ľuďom. Pri modlitbe si otvárame srdcia pre potreby blížnych, prežívame solidárnosť s ich ťažkosťami a problémami a pomáhame im niesť ich bremená. (Porov. Gal 6,2) Dobro modlitby pre vieru je najmä v tom, že obsahuje vieru Cirkvi podľa známeho: „Lex orandi, lex credendi“, t. j. Cirkev verí tak, ako sa modlí.</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> 2. Podľa úmyslu, pre ktorý sa oddávame modlitbe, rozlišujeme ju na rozličné typy: modlitba vďaky, chvály, prosby a orodovania. Ak modlitbou odpovedáme Bohu na nespočetné prejavy jeho lásky a za ne ďakujeme, konáme modlitbu vďaky. Má prvé miesto medzi všetkými modlitbami. Svätý Pavol apoštol o nej napísal: „Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás.“ (1Sol 5,17-18) Modlitby konáme aj kvôli oslave Boha. Vtedy sa pridružujeme k ostatnému stvoreniu a spolu s ním ho zvelebujeme a chválime. To sú zasa modlitby oslavy. Povzbudzuje nás k nim Božie slovo, ktoré čítame v žalme: „Chváľte Pána všetky národy, oslavujte ho všetci ľudia.“ (Ž 117,1) Modlitba prosby je vyjadrením našich túžob po Bohu a jeho daroch. Nebeský Otec pre nás prichystal všetko, čo potrebujeme k životu. Svoje dary nám však nechce dávať proti našej vôli. Želá si, aby sme o ne prosili. Pán Ježiš povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! klopte a otvoria vám!“ (Lk 11,9) Boh dobre vie, čo potrebujeme. Modlitbu prosby nekonáme preto, aby sme mu oznámili, čo potrebujeme, ale aby sme mu vyjavili túžbu po jeho daroch. Dušou všetkých modlitieb je túžba. Svätý Augustín napísal: „Chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať, čo nám chce dať." V modlitbe môžeme prosiť Boha o všetky nebeské i pozemské dary. Modlitbu prosby nekonáme iba za seba, ale aj za našich blížnych. Tak sa modlitba stáva účinným prejavom lásky k našim bratom a sestrám a službou druhým. Takýto typ modlitby nazývame „orodovanie“. „Modlitba orodovania spočíva v prihováraní sa v prospech niekoho iného. Nepozná hranice a zahrňuje aj nepriateľov.“ (KKC, 2647) Aj najlepšia modlitba, ktorú nám dal Pán Ježiš, Modlitba Pána – Otče náš - je v svojej podstate modlitba orodovania. Nie náhodou sa modlíme v množnom čísle: Otče náš, daj nám, odpusť nám atď. Tak sa naznačuje, že sa nemodlíme iba za seba, ale za všetky Božie deti.</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> 3. Modlitbu často pripodobňujeme dýchaniu. Bez dýchania človek nemôže žiť. Pohyb, práca, šport i spánok závisia od zdravého, pravidelného dýchania. Modlitba je dýchanie duše. Bez nej človek hynie duchovne. Od modlitby závisí aj všetka ostatná činnosť viery a lásky. Ako dýchanie podobne aj modlitba je nepretržitá činnosť. Preto Evanjelium zdôrazňuje, „ako sa treba stále modliť a neochabovať.“ (Lk 18,1) Modlitbou vypĺňame celý náš život. Raz sa modlíme ústami, inokedy srdcom alebo skutkami. V priebehu dňa si však určujeme aj chvíle, keď sa celkom oddávame modlitbe, najmä ráno a večer. Na modlitbu využívame aj každú vhodnú príležitosť, napríklad cestovanie, pobyt v prírode, voľný čas a podobne. V rôznych životných situáciách volíme primeraný spôsob modlitby. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Modlitba je veľmi potrebná pre náš kresťanský život, ale nie je samospasiteľná. Je potrebné k nej pridať činnosť lásky. Pán Ježiš to vyjadril slovami: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane, keď nerobíte, čo hovorím?“ (Lk 6,46) Túto zásadu Evanjelia vložil svätý Benedikt, patrón Európy, do známeho hesla: „Modli sa a pracuj!“ Modlitba a práca sú sestry, najlepšie nám pomáhajú milovať Boha a ľudí, keď sú spolu. „Modlí sa bez prestania, kto spája modlitbu s prácou a prácu s modlitbou. Len takto sa dá uskutočňovať princíp neprestajnej modlitby.“ (ORIGENES, De oratione, 12) „Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás.“ (1Sol 5,17-18) </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Pán Ježiš posvätil modlitbou každú chvíľu svojho pozemského života. Modlitbou bol ustavične v styku so svojím nebeským Otcom. Modlieval sa sám na osamelých miestach, ale aj spolu s apoštolmi a inými ľuďmi. Dal nám príklad, aby sme modlitbu považovali za samozrejmú súčasť kresťanského života. Dôležitosť a veľký význam modlitby vyzdvihol aj slovami. Často o modlitbe hovoril a vysvetľoval jej podstatu a vlastnosti. Jeho príklad a náuka nám umožňujú naučiť sa dobre modliť. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> V podobenstve o farizejovi a mýtnikovi Kristus názorne vyjadril potrebu pokory pri modlitbe. Požiadavku vytrvalosti v modlitbe vysvetlil Pán Ježiš v podobenstve o neodbytnom priateľovi. Pán Ježiš nás slovami a najmä príkladom poučil, že sa máme modliť odovzdane do Božej vôle. V Getsemanskej záhrade sa modlil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mt 26,39) </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Dôležitou požiadavkou dobrej modlitby je sústredenosť. K sústredenosti pri modlitbe pomáha, ak sa vžijeme do Božej prítomnosti. Upriamime svoju pozornosť na Boha a rozprávame sa s ním ako s prítomným. Ak nám prídu mimovoľne iné myšlienky o veciach alebo ľuďoch, usilujeme sa ich zapojiť do modlitby. Tak môžeme našu roztržitosť premieňať na prejav lásky voči blížnym. K sústredenosti pri modlitbe pomáha aj správne volená poloha tela a prostredie. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Dobrá modlitba nezávisí od toho, koľko a aké slová Bohu hovoríme, ale od túžby, akou po Bohu a jeho daroch túžime. Upozorňuje nás na to Pán Ježiš: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania! Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich: veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv ako by ste ho prosili.“ (Mt 6,7-8) </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Najhlavnejšou podmienkou dobrej modlitby je, aby sme ju konali v spojení s Kristom a v jeho mene. On to sám povedal: „Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn14,14) Vtedy je Pán Ježiš s nami pri modlitbe a sám sa za nás prihovára nebeskému Otcovi. „Svätý Augustín o tom napísal: „On sa za nás modlí ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu. Poznávajme teda náš hlas v ňom a jeho hlas v nás.“</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> 4. S nebeským Otcom sa môžeme rozprávať buď sami, alebo spoločne s druhými ľuďmi. Modlitbu, pri ktorej sa sám človek rozpráva s Bohom, nazývame osobná modlitba. Pri nej vchádzame akoby do komôrky svojho srdca a rozprávame sa s nebeským Otcom v skrytosti. Pán Ježiš o tom povedal: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6) Osobná modlitba je hlavným stavebným prvkom nášho duchovného života. Pri nej každodenne prežívame blažené stretnutie s nebeským Otcom. Ducha osobnej modlitby nám pomáha pestovať najmä pravidelnosť v modlitbe. Treba si v rámci dňa určiť pevné chvíle na osobné stretnutie a rozhovory s nebeským Otcom. </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Sväté písmo veľmi chváli a odporúča aj spoločnú modlitbu. To je modlitba, pri ktorej sa Bohu prihovárame spolu s inými ľuďmi. Spoločne sa modlievame najmä v rodinách a na zhromaždeniach Cirkvi. Dobrodenie spoločnej modlitby spočíva v tom, že pomáha pestovať bratskú lásku a jednotu medzi ľuďmi. Osobitným dobrodením spoločnej modlitby je Kristov prísľub: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“ (Mt 18,19-20) </span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> Viera naozaj potrebuje modlitbu. Bez nej by naša viera stratila vitalitu. Práve uskutočňovaním modlitbového života sa viera kresťana stáva reálnym dialógom s Bohom a jeho „áno“ Bohu. Modlitba je pre vieru jej „modus vivendi“. Viera sa v modlitbe realizuje, formuje, vyznáva a zdieľa. Na záver vás všetkých prosím o stále modlitby za mňa a za našu diecézu a ja vás tiež uisťujem o stálych modlitbách za vás. Všetkým posielam svoje apoštolské požehnanie.</span><br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<br style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; " />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> + otec biskup Štefan</span><span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> <a href="http://dkuspis.sk/index.php?page=1&cat=2&art=20131203114606">Zdroj</a></span></p>
<p>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', Tahoma; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify; "> </span></p>Ján Bancík2013-12-06T19:31:50ZSlávnosť Všetkých svätýchJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/slavnost-vsetkych-svaty-12013-10-31T14:29:08Z2013-10-31T14:23:58Z<p style="text-align: justify; ">
<strong>Sviatok:</strong> <a href="http://www.zivotopisysvatych.sk/zoznam-podla-datumu/november/" title="November">1. november</a></p>
<p style="text-align: justify; ">
<strong>Liturgické slávenie:</strong> <a href="http://www.zivotopisysvatych.sk/sviatky/stupne-liturgickych-slaveni/" title="Stupne liturgických slávení">Slávnosť; prikázaný sviatok</a></p>
<p style="text-align: justify; ">
Korene sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Vo Východnej cirkvi sa totiž už vtedy slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život pre vieru. V Západnej Cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia. V roku 608, dňa 13. mája, sa slávila posviacka bývalého pohanského chrámu Panteónu, ktorý bol vystavaný v roku 25 pred Kristom za vlády cisára Oktaviána Augusta. Pohania ho zasvätili všetkým bohom. Je to div slávneho rímskeho staviteľstva. Chrám je totiž okrúhly, bez okien, bez pilierov a bez stĺpov. Svetlo sa doň dostáva len zhora, kde je okrúhly nezasklený otvor o priemere 8,85 m. Voda, ktorá naprší dnu, je odvádzaná kanalizáciou, ktorá je zabudovaná do podlahy. Chrám má rovnaký priemer i výšku – 43,29 m. Oproti vchodu stál oltár najvyššieho rímskeho boha Jupitera a po stranách boli oltáre a sochy ostatných rímskych bohov. Postupne, ako kresťanstvo zapúšťalo korene v Ríme, rúcali sa pohanské chrámy a oltáre. Jediný Panteón zostal ako posledný. Zachovali ho ako kultúrnu pamiatku. Pápež <a href="http://www.zivotopisysvatych.sk/bonifac-iv-papez/" title="Bonifác IV., pápež">sv. Bonifác IV.</a> nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly a premenil Panteón na kresťanský chrám. Deň pred spomínanou posviackou doviezli na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch do tohto chrámu množstvo relikvií svätých mučeníkov a uložili ich do skriniek, ktoré tam boli na tento účel pripravené. Pápež zasvätil tento chrám Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Zároveň nariadil, aby sa vo výročný deň tejto posviacky konala slávnosť všetkých svätých.</p>
<p style="text-align: justify; ">
</p>
<p style="text-align: justify; ">
Pápež Gregor III. v roku 731 vystaval v chráme sv. Petra kaplnku ku cti všetkých svätých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých. Spolu s biskupmi nariadil, aby sa slávnosť uctievania všetkých svätých slávila v Ríme 1. novembra. Veriaci si tak začali pripomínať, že je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok. Ich spoločná oslava tak začala spadať na 1. november. O sto rokov neskôr (roku 844) pápež Gregor IV. rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Odvtedy sa každoročne slávi po celom svete.</p>
<p style="text-align: right; ">
<a href="http://www.zivotopisysvatych.sk/slavnost-vsetkych-svatych/"><span style="font-size:14px;">Zdroj</span></a></p>
<p>
</p>Ján Bancík2013-10-31T14:23:58ZBl. Ján Pavol II.Ján Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/bl-jan-pavol-ii-2013-10-22T05:57:51Z2013-10-22T05:52:32Z<p>
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Karol Wojtyla mladší sa narodil dňa 18. mája 1920. Meno dostal po otcovi- vojakovi. Jeho matka mu zomrela v období, keď sa pripravoval na sviatosť Prvého svätého prijímania. V jeho rodných Wadoviciach ho kamaráti volali Lolek. Medzi jeho najbližších priateľov patril aj syn predstaveného židovskej obce, o ktorom sa Ján Pavol 2. vyjadril, že patria jednému Bohu. </span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">12 rokov po matkinej smrti, teda 22.decembra 1932 mu zomrel aj sotva 30-ročný brat na šarlach. </span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Lolek slúžil po mnoho rokov ako miništrant a v škole sa prejavilo jeho veľké dramatické nadanie. Preto sa rozhodol študovať literatúru. Vtedajší Krakovský arcibiskup, knieža Sapieha, v ňom však videl budúceho kňaza.</span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Čoskoro na to Karol Wojtyla odišiel do Krakova študovať na Univerzite, kde prežil prvé roky vojny.</span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Dňa 18. februára 1941 mu zomrel otec, keď Karol Wojtyla už bol rozhodnutý prejsť na štúdium teológie. Medzitým však stále zostáva členom rapsodického divadla, ktoré v Krakove založili dobrovoľní študenti. Ako kňaz okolo seba zhromaždil skupinu veriacich, s ktorými trávil voľné chvíle. Začali sa nazývať „Rodzinka“ Wujeka Karola. </span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">23. júla 1951 zomrel knieža Sapieha, ktorý podporoval Karola Wojtylu v jeho štúdiu teológie. Karol Wojtyla mal čoskoro zaujať Sapiehovo miesto a dňa 6. augusta 1958 sa stal Krakovským biskupom. Medzi rokmi 1962-1978 navštevoval Vatikán, kde sa zúčastňoval na 2. Vatikánskom koncile. Tu stretol aj svetoznámeho kapucína, pátra Pia, známeho najmä svojimi stigmami. Páter Pio predpovedal, že Karol Wojtyla sa stane pápežom. Karol Wojtyla sa čoskoro na to stal kardinálom. </span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">26. augusta 1978 sa stal pápežom Albin Luciano, ktorý prijal meno Ján Pavol I. No približne po 1 mesiaci sa však jeho pontifikát ukončil náhlou smrťou. Medzi kandidátmi na nového pápeža bol aj Karol Wojtyla, ktorý sa ním dňa 16. októbra 1978 stal.</span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Ján Pavol II. Bol jedným z najvýznamnejších pápežov v histórii. Napriek tomu, že za celý pontifikát nevyhlásil ani jednu dogmu, prispel k mnohým malým, či väčším zmenám v Cirkvi, ako napríklad zavedenie 4. desiatku v ruženci. Navštívil mnoho krajín sveta, prečo si vyslúžil prezývku „lietajúci Peter“. Prispel k upevneniu medzinárodného mieru, zrušeniu totalitného režimu vo východnej Európe, a takisto sa stretal s významnými predstaviteľmi iných náboženstiev a priateľsky s nimi diskutoval. Dňa 11. mája 1981 sa stal známy atentát, ktorý zanechal na pápežovi trvalé následky. Pápež vykonal počas svojho pontifikátu množstvo zázračných liečení. </span><br style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; " />
<span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Ján Pavol II. Nás opustil 2.apríla 2005. No vo večnosti ho iste čaká lepší život v blízkosti Boha.</span></p>
<p>
<a href="http://referaty.atlas.sk/prakticke-pomocky/zivotopisy/22385/jan-pavol-ii.:-zivotopis"><span style="font-family: Verdana; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: left; ">Zdroj</span></a></p>Ján Bancík2013-10-22T05:52:32ZSlávnosť 100. výročia narodenia B. služobníka brata Alojza Máriu ChmeľaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/slavnost-100-vyrocia-narodenia-b-sluzobnika-brata-alojza-mariu-chmela2013-10-21T09:42:00Z2013-10-20T18:09:20Z<p>
Dňa 17.10.2013 sme oslávili 100. výročie narodenia B. služobníka brata Alojza Máriu Chmeľa. Sv. omša začala o 15:00, ktorú celebroval J. E. Mons. Štefan Sečka spišský biskup, v homílii sa nám prihovoril Gabriele Ferlisi generálny prior rehole bosých augustiniánov a prekladal ho Jozef Rajčák, ktorý je členom beatifikačnej komisie. V homílii nám Gabriele Ferlisi poukázal na život v reholi bosých augustiniánov nášho rodáka A. M. Chmeľa. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí kňazi a tiež aj vzácny hostia: pán Hudzík autor sochy B. služobníka, riaditeľka školy v Nowom Targu a jeho rodina. Po sv. omši sme sa presunuli v procesii na Nám. A. M. Chmeľa kde pred požehnaním sochy vystúpil operný spevák Martin Babjak a spevokol. Modlitbu predniesol spišský diecézny biskup a posvätil sochu Gabriele Ferlisi. Po požehnaní sa premietal film v kine s názvom Andrej Chmeľ služobník Boží. </p>
<p>
<a href="http://www.staraves.fara.sk/fotogaleria?p_p_id=31&p_p_lifecycle=0&p_p_state=maximized&p_p_mode=view&_31_struts_action=%2Fimage_gallery_display%2Fview&_31_redirect=http%3A%2F%2Fwww.staraves.fara.sk%2Ffotogaleria%3Fp_p_id%3D31%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dmaximized%26p_p_mode%3Dview&_31_folderId=7221058"><span style="font-size:14px;">FOTO</span></a></p>Ján Bancík2013-10-20T18:09:20Z100. výročie narodenia Božieho služobníka brata Alojza Máriu ChmeľaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/100-vyrocie-narodenia-bozieho-sluzobnika-brata-alojza-mariu-chmela2013-10-14T13:43:15Z2013-10-14T13:38:51Z<p>
<span style="font-size: 12px; line-height: 16px; ">17.10.2013 sa uskutoční slávnostná svätá omša o 15:00 vo farsko kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Starej Vsi za účasti miestneho farára Pavla Garaja, J. E. Mons. Štefana Sečku spišského biskupa a predstavených rehole bosých augustiniánov z Ríma. Po sv. omši bude nasledovať požehnanie sochy Božieho služobníka brata Alojza Máriu Chmeľa a v kine Magura sa bude premietať dokumentárny film o jeho živote. Všetci sú srdečne pozvaný.</span></p>Ján Bancík2013-10-14T13:38:51ZUpevnenie viery vo videní Ježiša a svätýchJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/upevnenie-viery-vo-videni-jezisa-a-svatych2013-08-20T20:24:27Z2013-08-18T21:12:49Z<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Viera v Krista sa totiž nevyhnutne spája so svedectvom o Kristovi. Jestvuje medzi nimi nezrušiteľný vzťah. Viera musí byť svedecká, ak má byť skutočná.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Svedectvo by sme mohli opísať skoro až ako vydychovanie viery do prostredia v ktorom žijeme. Pri prijímaní pravdy o Bohu a o Kristovi má rozhodujúcu úlohu práve svedectvo. Jeho základom je vierohodnosť svedka. My sami názory iných prijímame len vtedy, keď sú títo ľudia pre nás vierohodní.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Účinnosť svedectva do istej miery narastá rozmnožovaním počtu svedkov, lebo čím viac je svedkov nejakej skutočnosti, tým je zväčša aj väčšia hodnovernosť pravdy tohto svedectva, ale predsa dôležitejší ako počet svedkov je ich kvalita, teda hodnovernosť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">S</span><span style="font-size: 12px; ">počíva podstatne na svedectve, najmä na svedectve apoštolov, ale aj Cirkvi ako takej. Keďže kresťanstvo je poznaním nadprirodzených skutočností, ktoré presahujú ľudský rozum, a môžeme ich poznať jedine vierou, základné poznanie o týchto pravdách môžeme nadobudnúť väčšinou iba na základe súhlasu rozumu s nejakou uznávanou autoritou, ktorá tieto pravdy viery predkladá. Touto autoritou pri prijímaní viery sú spočiatku rodičia, neskôr spoločenstvo Cirkvi, ale nakoniec musí každý veriaci dospieť k takému stupňu zrelej viery, kde už pravdy viery prijíma nie kvôli vonkajším svedkom, ale z jasného vedomia vnútornej pravdivosti týchto právd, inak povedané, verí týmto pravdám už nie kvôli ľuďom, ktorí mu ich sprostredkovali, ale kvôli samotnému Bohu, ktorý sa mu v týchto pravdách postupne odhaľuje.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Aby však poslušnosť našej viery bola založená aj na rozumnom zdôvodnení, Boh chcel, aby sa k nevysloviteľnej vnútornej pomoci Ducha Svätého pri chápaní právd Zjavenia pripojili aj vonkajšie dôkazy. A tak zázraky Krista a svätých, proroctvá, šírenie Cirkvi a jej svätosť, jej plodnosť a stabilnosť sú plne spoľahlivé znaky Božieho zjavenia, primerané chápavosti všetkých, sú dôvodmi viery, z ktorých vidno, že súhlas viery nie je nejakým slepým hnutím ducha.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Najhodnovernejším svedkom zo všetkých ľudí bol a je Ježiš Kristus. Pán Ježiš nesvedčil iba slovami. Vedel rovnako ako my, že ku tomu, aby človek uveril v Boha, samotné slová nestačia, že svedectvo o Bohu musí byť založené viac na pravde života než na slovách. A tak Božie Slovo nielen ohlasoval, ale ho aj dosvedčoval svojou božskou mocou. Robil to predovšetkým svojimi skutkami, zázrakmi, z ktorých najväčší je jeho zmŕtvychvstanie. Ním najviac dosvedčil, že je Boží Syn a že jeho učenie je pravdivé. Kristus svoj úrad Božieho svedka pravdy zveril apoštolom a skrze nich celej Cirkvi. Aby apoštoli mohli vydávať živé svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní, urobil ich svedkami svojho zmŕtvychvstania, tým že sa im po zmŕtvychvstaní viackrát zjavil a uistil ich o svojej večnej prítomnosti s nimi. Zároveň ich obdaroval schopnosťou svedčiť o pravde tak, že im zoslal Ducha Svätého, aby ich svedectvo malo Božiu silu.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Apoštoli boli očitými svedkami Kristovho zmŕtvychvstania. Oni potom urobili svedkami zmŕtvychvstania ostatných učeníkov, aj keď tí už boli len svedkami z počutia. Aj ich svedectvo, rovnako ako svedectvo apoštolov ale aj všetkých ostatných kresťanov, je však závislé hlavne od pôsobenia Ducha Svätého, ktorý jediný spôsobuje účinnosť svedectva viery, nie nejaké naše metódy ohlasovania. Preto svedectvo dnešných kresťanov nie je menej účinné, ako bolo svedectvo apoštolov, lebo cez svedka viery to vždy sám Boh – teda Duch Sv. dosvedčuje pravdivosť našej viery.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Kresťanská viera nie je v rozpore s vedeckým poznaním ani neobmedzuje človeka v jeho slobode. Je cestou k pravde, cestou k uznaniu toho, čo je zo stvorenia zjavné. Dáva odpoveď na otázku, ako možno dosiahnuť plnosť ľudského údelu. Neviera nepramení ani tak z nedostatočnosti poznania, ale skôr z odmietania pravdy. Človek súčasnosti sa vyhýba pravde, ktorá by od neho čosi požadovala, a dáva prednosť pohodliu a zisku. Veriaci človek (kresťan) nie je slepý, ani jeho náboženská viera nie je slepá – opiera sa o Ježišovo učenie, o svedectvo mnohých svätcov, podoprená je životnými skúsenosťami celých generácii, ako aj prežívaním viery v spoločenstve.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 12px; ">V tejto dobe sa ľudia odkláňajú smerom k vede. Veda sa snaží vyvrátiť Boha, vynechať ho z teórie stvorenia. Ale ona vlastne len potvrdzuje jeho existenciu. Veda dodnes nevie, a podľa mňa ani nebude vedieť vysvetliť, ako sa to všetko začalo. Vieme, čo sa dialo s nami od nejakého času, ale aj to sú len teórie, ale všeobecne uznávané a teda platné. No čo bolo predtým? Predtým než bol čas. A kde sa zobralo to malé zrniečko, v ktorom bol obsiahnutý celý vesmír? A za týmto ja vidím niečo ako Boha. Silu, ktorá nám a všetkému okolo nás dala život. Dal nám dar života a s tým aj dar viery. Dáva nám znamenia o svojej prítomnosti, no väčšinou naše oči zostávajú slepé. Nepochopili sme, čo chcel. Možno to ani nikdy nepochopíme. </span></p>
<p style="text-align: right; ">
<span style="font-size:12px;">Autor: Ján Bancík</span><br />
</p>Ján Bancík2013-08-18T21:12:49ZOdpustová slávnosťJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/odpustova-slavno-12013-08-17T21:06:10Z2013-08-17T21:04:33Z<p>
Dnes slávime odpustovú slávnosť vo farskom kostole, ktorého titulom je Nanebovzatie Panny Márie. Slávnostná sv. omša je o 11:00, hlavným celebrantom je farár z Lechnice Vdp. Peter Randiak. Srdečne vás pozývame.</p>Ján Bancík2013-08-17T21:04:33ZDiakonská a kňazská vysviackaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/diakonska-a-knazska-vysviacka2013-06-14T08:37:32Z2013-06-14T08:27:25Z<p>
Dňa 13.6.2013 na Spišskej Kapitule J.E. Mons. Andrej Imrich o 15<sup>00</sup> vysvätil 7 nových diakonov. Počasie sa nám umúdrilo tak bolo naozaj veľmi horúco. Novo vysväteným diakonom prajeme hojnosť Božích milostí v ich službe ľuďom. Cez prázdniny sa zúčastnia na pastoračnom týždni v Chartnom dome na Spišskej Kapitule, v nemocnici v Trstenej a dva týždne vo farnosti, ktorú im pridelil J. E. Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup.</p>
<p>
Zajtra 15.6.2013 bude na Spišskej Kapitule kňazská vysviacka o 10<sup>00</sup>, J. E. Mons. Štefan Sečka vysvätí 7 diakonov na kňazov pre spišskú diecézu. Prajeme im veľa B. požehnania na nových pôsobiskách, aby povzbudzovali ľudí k hlbšiemu prežívaniu tajomstiev a povzbudzovali ich Božím Slovom. </p>Ján Bancík2013-06-14T08:27:25ZTýždeň modlitieb za duchovné povolaniaJán Bancíkhttps://www.staraves.fara.sk/en/domov/-/blogs/tyzden-modlitieb-za-duchovne-povolania2013-04-15T06:02:00Z2013-04-15T06:02:00Z<p>
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: center; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Návrh úmyslov pre jednotlivé dni <br />
v Týždni modlitieb za duchovné povolania 15.-21.4.2013</strong><br />
(pripravil Diecézny tím pre pastoráciu povolaní v Spišskej diecéze)</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: center; ">
Benedikt XVI: <em style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Povolania – zname</strong></em><em style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">nie nádeje založenej na viere“</strong></em></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Odporúčanie: </strong>Jednotlivý úmysel aj s modlitbou predniesť pred sv. omšou od pondelka do nedele (ak sa ľudia modlia spoločne pred sv. omšou; vtedy je vhodné texty poskytnúť osobe, ktorá sa predmodlieva). Prípadne po úvodnom pozdrave vo sv. omši môže kňaz pripojiť aj konkrétny úmysel s myšlienkou Svätého otca Benedikta XVI. z Posolstva k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania.<br />
</p>
<ol style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 2em; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-type: decimal; list-style-position: outside; color: rgb(0, 0, 0); text-align: left; background-color: rgb(246, 235, 219); ">
pondelok:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za rodiny</strong></li>
utorok:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za mládež hľadajúcu alebo rozhodujúcu sa pre svoje povolanie v Cirkvi</strong></li>
streda:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za zasvätené ženy</strong></li>
štvrtok:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za zasvätených mužov </strong></li>
piatok:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za misionárov</strong></li>
sobota:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za slobodných - osoby uskutočňujúce svoje povolanie ako laici v Cirkvi</strong></li>
nedeľa:
<li style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; list-style-image: url(http://ks.kapitula.sk/images/item.gif); ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">Za kňazov</strong></li>
</ol>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>1. Za rodiny</u></strong> – Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Boží služobník Pavol VI. počas zhromaždenia koncilu ustanovil osobitný deň spoločných modlitieb k Bohu Otcovi, aby naďalej posielal robotníkov pre svoju Cirkev (porov. Mt 9, 38). „Problém dostatočného počtu kňazov“ – zdôraznil vtedy pápež – „sa úzko dotýka všetkých veriacich: nielen preto, že od toho závisí náboženská budúcnosť kresťanskej spoločnosti, ale aj preto, že tento problém je presným a neúprosným indikátorom vitality viery a lásky jednotlivých farských a diecéznyc</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">h spoločenstiev, a tiež svedectvom o morálnom zdraví kresťanských rodín. Tam kde rozkvitajú početné povolania na kňazstvo alebo rehoľný život, tam sa veľkodušne žije podľa evanjelia“</strong> (Pavol VI., Rozhlasové posolstvo, 11. apríl 1964).“</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Dobrotivý Bože, v Tebe má rodinné spoločenstvo svoj pôvod a pevný základ; láskavo vypočuj naše prosby a pomáhaj nám rásť vo vzájomnej láske a v rodinných čnostiach podľa príkladu Svätej rodiny, aby sme dosiahli večnú blaženosť v nebeskom domove. Skrze Krista, nášho Pána.<br />
<br />
alebo:<br />
<br />
Duchu Svätý, udeľ našim deťom a mládeži svetlo k povinnostiam a ukáž ako majú slúžiť Bohu a blížnemu. Daj im silu, prekonávať pokušenia a ťažkosti, ktoré ich v živote čakajú. Bože podporuj rodičov, aby slovom pretvárali srdcia svojich detí a svoje slová podopreli príkladom dobrého a nábožného života. Vzbudzuj a udržiavaj v nás ducha viery a daj, aby sme ťa spolu ako jedna veľká rodina raz oslavovali v nebi. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>2. Za mládež hľadajúcu alebo rozhodujúcu sa pre svoje povolanie v Cirkvi</u></strong> – Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše:<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "> „Drahí bratia a sestry, v čom spočíva Božia vernosť, ktorej sa máme s pevnou nádejou zveriť? V jeho láske. On, ktorý je Otcom, vlieva prostredníctvom Ducha Svätého do nášho najhlbšieho vnútra svoju lásku (porov. Rim 5, 5). A práve táto láska, ktorá sa naplno zjavila v Ježišovi Kristovi, nás oslovuje a vyžaduje od každého odpoveď, čo chce urobiť z vlastného života, čo je pripravený staviť do hry, aby ho naplno uskutočnil. Božia láska niekedy využíva nevyspytateľné cesty, no vždy dosahuje len tých, ktorí sa nechaj</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">ú nájsť. Nádej sa teda živí touto istotou: „Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám” (1 Jn 4, 16). A táto náročná láska, hlboká, bez akejkoľvek povrchnosti, nám dáva odvahu, umožňuje nám dúfať na ceste života i do budúcnosti, umožňuje nám dôverovať sebe samým, ale aj dejinám a druhým. Osobitne sa chcem obrátiť na vás mladí, aby som vám znova pripomenul: „Čím by bol váš život bez tejto lásky? Boh sa stará o človeka od jeho stvorenia až po koniec vekov, keď sa zavŕši jeho plán spásy. Vo zmŕtvychvstalom Pánovi máme istotu našej spásy” </strong>(Príhovor k mladým z diecézy San Marino-Montefeltro, 19. júna 2011). <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">... Rovnako si želám, aby si mladí ľudia uprostred toľkých povrchných a prchavých ponúk dokázali zachovať zmysel pre príťažlivosť hodnôt, vysokých cieľov a radikálnych rozhodnutí, a tým slúžiť druhým v Ježišových šľapajach.“</strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Pane Ježišu, ty nás povzbudzuješ: "hľadajte a nájdete". </p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Mladí ľudia aj dnes hľadajú zmysel svojho života, hľadajú lásku, porozumenie a šťastie. Stoj pri nich a pomáhaj im svojom milosťou. Daj im svetlo svojho Ducha, aby úprimne a vytrvalo hľadali pravé hodnoty, rozlišovali ich od falošných a vedeli sa rozhodnúť pre dobro, pravdu a krásu. Vypočuj naše prosby a daruj im odvahu nasledovať teba Cestu, Pravdu a Život aj cestou kňazského alebo zasväteného života. Nech náročnosť dnešnej doby je presahovaná a napĺňaná nekončeným milosrdenstvom Nebeského Otca, ktorý ťa poslal, aby sme mali život. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom i Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>3. Za zasvätené ženy - rehoľnice </u></strong>– Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Podobne ako v časoch jeho pozemského života, aj dnes Ježiš, Zmŕtvychvstalý, prechádza po cestách nášho života a hľadí na nás, a</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">ko sme ponorení do rôznych činností, s našimi túžbami a potrebami. Práve v každodennom živote sa na nás vždy znova obracia svojím slovom; volá nás, aby sme svoj život uskutočňovali spolu s ním, lebo iba on je schopný uspokojiť náš smäd po nádeji. ... Nemôžeme si zvoliť nejakú vlastnú cestu, ak chceme nasledovať jeho pozvanie. Nasledovať ho, totiž značí ponoriť svoju vôľu do Ježišovej vôle, dať mu skutočne prednosť pred všetkým a dať ho na prvé miesto vo všetkom, čo je súčasťou nášho života, či už je to rodina, práca, osobné záujmy alebo i ja sám. Znamená to zasvätiť mu vlastný život, žiť s ním v hlbokom priateľstve, prostredníctvom neho vstúpiť v Duchu Svätom do spoločenstva s Otcom a následne aj s bratmi a sestrami. A toto spoločenstvo života s Ježišom je privilegovaným „miestom”, kde možno zakúsiť nádej, slobodný a plný život!“.</strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Nebeský Otče, Ty všetkých pozývaš k dokonalej láske a mnohých povolávaš nasledovať Tvojho Syna osobitným spôsobom; milostivo pomáhaj všetkým, ktorých si si vyvolil pre rehoľný život, aby nažívali v dokonalej láske a boli Cirkvi a svetu presvedčivým znamením Tvojho kráľovstva. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>4. Za zasvätených mužov – rehoľníkov </u></strong>– Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Kňazi a rehoľníci sú totiž povolaní darovať sa bezvýhradne Božiemu ľudu v službe lásky pre evanjelium a Cirkev, v službe tej pevnej nádeji, ktorú môže dať len otvorenie sa pre horizont Boha. Preto tieto osoby môžu svedectvom o svojej viere a svojím apoštolským zápalom odovzdávať – zvlášť novým</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">generáciám – živú túžbu odpovedať veľkodušne a ochotne Kristovi, ktorý ich povoláva, aby ho nasledovali viac zblízka.“.</strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Všemohúci Bože, Ty vnukáš dobré úmysly a pomáhaš ich aj uskutočniť; prosíme Ťa za tých, ktorí zanechali všetko a úplne sa zasvätili Tebe, aby nasledovali Ježiša Krista: veď ich cestou spásy a pomáhaj im čoraz väčšmi sa odpútať od svetských márností, aby verne slúžili Tebe i svojim blížnym v duchu evanjeliovej chudoby a pokory. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>5. Za misionárov </u></strong>– Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Kňazské a rehoľné povolania sa rodia zo skúsenosti osobného stretnutia s Kristom, z úprimného a dôverného dialógu s ním zameraného na spoznanie jeho vôle. Preto je nevyhnutné rásť v skúsenosti viery, chápanej ako hlboký vzťah s Ježišom, ako vnútorné počúvanie jeho hlasu, ktorý zaznieva v nás. Táto cesta, ktorá nám umožňuje prijať Božie povolanie, sa môže udiať v rámci takých kresťanských komunít, ktoré žijú v intenzívnom ovzduší viery, veľkodušne svedčia o svojej vernosti evanjeliu a ich misijný zápal ich vedie k úplnému sebadarovaniu sa pre Božie kráľovstvo.“</strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Nie každý môže ísť hlásať evanjelium do zahraničných misií, ale všetci máme byť misionármi na tom mieste, kde žijeme. Misie pre kresťana začínajú za dverami jeho bytu. A dokonca aj chorí a starí majú účasť naohlasovaní dobrej zvesti svojim utrpením a modlitbami.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Prosíme Ťa, nebeský Otče, sprevádzaj svojim požehnaním všetkých kresťanov, ktorí svojim životom ohlasujú evanjelium. Zvlášť prosíme za tých, ktorí sú v nebezpečenstve života, daj im pocítiť Tvoju blízkosť a lásku. Daj, aby misionári mali otvorené srdcia na radosti a nádeje, žiale i úzkosti ľudí dneška. Veď ich a usmerňuj vo všetkom, čo robia. Žehnaj všetky ich námahy pri šírení Tvojho kráľovstva a udržiavaj ich vždy vo svojej láske a ochrane. O to Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.<br />
<br />
alebo:<br />
<br />
Všemohúci Bože, Ty chceš spasiť všetkých ľudí a priviesť ich k poznaniu pravdy; prosíme Ťa pozri na svoju veľkú žatvu a pošli do nej robotníkov, aby hlásali evanjelium všetkému stvoreniu; zhromažďuj svoj ľud slovom života a oživuj ho silou sviatostí, aby kráčal po ceste spásy a lásky. Skrze Krista, nášho Pána.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>6. Za slobodných </u><u>- osoby uskutočňujúce svoje povolanie ako laici v Cirkvi</u></strong> - Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„V každom okamihu, no predovšetkým v tých najťažších chvíľach, je práve Pánova vernosť tou autentickou hnacou silou dejín spásy, ktorá rozochvieva srdcia mužov a žien a utvrdzuje ich v nádeji, že jedného dňa dôjdu do „zasľúbenej zeme”. Tu spočíva istý základ každej nádeje: Boh nás nikdy nenechá samých a vždy ostáva verný svojmu slovu. Z tohto dôvodu môžeme v každej situácii, šťastnej alebo nešťastnej, živiť pevnú nádej a modliť sa so žalmistom: „Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo len</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">on mi dáva nádej” (Ž 62, 6).“ </strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Otče, ty si videl, že je ťažko byť Adamovi samému, preto si mu stvoril Evu ako spoločníčku. Napriek tomu niektorí z nás ostávajú na svojej životnej ceste bez partnera. Daruj týmto našim bratom a sestrám svoju útechu, povzbudenie a múdrosť, aby prijali tento svoj stav ako prejav tvojej vôle, ako milostivé obdarovanie, ktoré má slúžiť nielen k ich vlastnému dobru, ale i k dobru ľudí v ich blízkom okolí. O to Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.<br />
<br />
alebo:<br />
<br />
Dobrotivý Bože, Ty si obdaril svet obrodným kvasom evanjelia; prosíme Ťa za laikov, ktorých si povolal žiť uprostred sveta a časných starostí, aby v kresťanskom duchu plnili svoje stavovské povinnosti, a takvo svojom prostredí budovali Tvoje kráľovstvo. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
<strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; "><u>7. Za kňazov </u></strong>– Svätý otec Benedikt XVI. v Posolstve k 50. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: <strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">„Keď Ježišov apoštol prijme Božie povolanie, aby sa venoval kňazskej službe alebo zasvätenému životu, ukáže sa v tom jeden z najzrelších plodov kresťanského spoločenstva, ktorý umožňuje hľadieť s osobitnou dôverou a nádejou na budúcnosť Cirkvi a na jej evanjelizačné úsilie. To si vskutku žiada stále nových robotníkov na ohlasovanie evanjelia, na slávenie Eucharistie a vysluhovanie sviatosti zmierenia. Preto nech nikdy nechýbajú zapálení kňazi, ktorí budú vedieť sprevádzať mladých ako „sprievodcovia”, ktorí im pomôžu na často krivoľakej a tmavej ceste života spoznať Krista ako cestu, pravdu a život (porov. Jn 14, 6). Kňazi, ktorí im s evanjeliovou odvahou budú predkladať krásu služby Bohu</strong><strong style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: inherit; font-style: inherit; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; ">, kresťanskej komunite a bratom. Kňazi, ktorí im ukážu plodnosť nadšeného úsilia, ktoré dáva ich vlastnému životu plný zmysel, pretože je založené na viere v toho, ktorý nás miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 19)“.</strong></p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Modlitba:<br />
<br />
Bože a Otče náš, Ty sa staráš o svoj ľud a posielaš mu duchovných pastierov; daruj svojej Cirkvi Ducha nábožnosti a sily, aby v nej vzbudzoval hodných služobníkov tvojho oltára a utváral z nich odvážnych a pokorných hlásateľov tvojho evanjelia. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.</p>
<p style="border-top-width: 0px; border-right-width: 0px; border-bottom-width: 0px; border-left-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; border-image: initial; font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px; outline-width: 0px; outline-style: initial; outline-color: initial; vertical-align: baseline; color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(246, 235, 219); text-align: justify; ">
Zdroj: <a href="http://ks.kapitula.sk/sk/Tyzden-modlitieb-za-duchovne-povolania">http://ks.kapitula.sk/sk/Tyzden-modlitieb-za-duchovne-povolania</a></p>Ján Bancík2013-04-15T06:02:00Z