« Späť

Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 2014

Drahí bratia a sestry!

Dnes, na sviatok Svätej rodiny, chcem spolu s vami uskutočniť akoby duchovnú púť do Nazaretu a vstúpiť do domčeka a ovzdušia Svätej rodiny - Ježiša, Panny Márie a svätého Jozefa. Nazaretská rodina je pre nás všetkých, ale najmä pre manželov a kresťanské rodiny, školou ľudskosti a opravdivej nábožnosti. Chcem sa spolu s vami zamyslieť práve nad náboženským rozmerom manželstva a rodiny.

Slová „náboženstvo, náboženskosť, či nábožnosť“ vyjadrujú zameranie človeka na Boha. Se- kularizmus našich čias zasahuje rodinu v tom najcitlivejšom bode jej jestvovania a pôsobnosti, stiera z nej tento znak náboženskosti rodinného života. Môžeme ho jednoducho označiť ako tendenciu odtrhnutia manželstva a rodiny od náboženstva. Sv. Ján Pavol II. tento jav definoval ako hriech zabúdania na Boha. Rodinu nezasiahne hneď celú, ale postupne sa do nej zahrýza ako pleseň. Isté štruktúry náboženstva sa spočiatku zachovávajú, ale postupne sa tam vytvára pásmo, v ktorom Boh už nie je doma. A nakoniec sa duchovný život a zameranie na Boha z rodiny celkom vytratí.

Svätá rodina učí všetky rodiny na svete prežívať manželský a rodinný život ako náboženskú skutočnosť. Jej život v Nazarete sa odohrával v dôvernom spoločenstve s Bohom. Nazaretský dom bol naplnený atmosférou nábožnosti a ľudskosti. Všetko, čo robili, bolo upriamené na Boha, ktorý bol prítomný uprostred nich v osobe Ježiša Krista. Ich slová, city i skutky pochádzali z lásky k nemu a zároveň ich k nemu aj pevnejšie pripútavali. Nazaretský dom bol domom Božej i ľudskej lásky.

Manželstvo a rodina je náboženskou skutočnosťou, lebo od Boha pochádza a k nemu aj privádza. Medzi ľuďmi sa niekedy stretávame s názorom, že manželský a rodinný život nemá nič spoločného s náboženstvom. Na druhej strane sa ozývajú hlasy, že praktizovanie viery a náboženstvo je pre ľudí prekážkou manželského a rodinného života. Aspoň tak sa tvária mnohí manželia a neraz tým aj ospravedlňujú svoju ľahostajnosť vo viere. Často sa vyhovárajú na nedos­tatok času, množstvo rodinných starostí, prílišné zaťaženie, zaujatosť, únavu a na ďalšie skutočnosti: „Nemôžem ísť v nedeľu do kostola, lebo musím variť obed pre rodinu.“ - „ Treba sa mi venovať deťom.“ Takto a podobne počujeme ľudí ospravedlňovať sa a zastierať svoj nezáujem o náboženské hodnoty údajnými manželskými a rodinnými starosťami. Náboženské prejavy nikdy neodvádzajú od manželského života a od dobra rodiny, ale naopak im pomáhajú. Náplň manželského povolania a rodinného života približuje ľudí k Bohu. A to až z trojakého hľadiska: sviatostným rozmerom manželstva a rodiny, ich náplňou a poslaním a napokon aj spôsobom života.

Milovaní bratia a sestry! Manželstvo ľudí približuje k Bohu ponajprv svojim sviatostným rozmerom. Silou sviatosti manželstva sa manželia natrvalo zjednocujú s Bohom a Boh ich zjednocuje aj navzájom. On sám je trvalým putom ich zjednotenia, ako to potvrdzuje Kristus svojím výrokom: „Co teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,6) Sviatosť manželstva spôsobuje trvalú prítomnosť Pána Ježiša v rodine. Rozmnožuje a zveľaďuje Boží život v manželoch. Tak sa utužuje a prehlbuje ich spoločenstvo s Bohom, ale aj spoločenstvo medzi sebou. Okrem toho sviatosť manželstva dáva aj nárok na trvalú Božiu pomoc. Otvára manželom prameň ustavičnej Božej pomoci, bez ktorej by nevládali plniť svoje manželské poslanie. Ako benzín v aute nie je na prekážku jeho pohybu, ale naopak, je nevyhnutnou potrebou, aby sa mohlo pohybovať, práve tak je to aj s manželmi a sviatostnou Božou pomocou, ktorú im poskytuje Boh na ceste spoločného života. Boh neprekáža rodine, ale jej pomáha!

Manželstvo a rodina približujú ľudí k Bohu svojím vnútorným obsahom a poslaním. Manželstvo a rodina ako ustanovizeň života majú účasť na Božom stvoriteľskom diele. Manželia sú v tom najvyššom slova zmysle Božími spolupracovníkmi. Stoja v službách Stvoriteľa, aby dávali život svojim deťom. Výchovou a starosťou o telesný a duchovný život potomstva zasa spolupracujú s Kristom na diele vykúpenia a tak sprostredkúvajú svojim deťom vzácny dar viery. Podporovaní Duchom Svätým rodičia privádzajú deti k Bohu a ako dobre vychované ich uvádzajú aj do ľudského spoločenstva. Manželstvo a rodinný život sú v plnom a pravom zmysle slova náboženskou skutočnosťou, lebo sú službou Bohu. Manželov treba považovať za Božích služobníkov práve tak, ako kňazov alebo rehoľné osoby. Ako je nemysliteľné kňazov a rehoľníkov odtrhnúť od náboženstva, práve tak nemožno oddeliť od Boha ani manželov a kresťanské rodiny. Slúžia tomu istému Pánovi, pravda iným, im vlastným spôsobom. Táto služba Bohu v manželskom povolaní sa prejavuje a naplňuje hlavne zachovávaním Božích prikázaní vo všetkých prejavoch ich manželského a rodinného života. Naozaj všetko, čo manželia z titulu svojho poslania robia a podnikajú, ich usmerňuje k Bohu, k nemu ich privádza a s ním ich zbližuje. Manželstvo a rodina je skrz-naskrz náboženskou skutočnosťou.

Drahí bratia a sestry! Manželstvo a rodina približuje ľudí k Bohu aj spôsobom života. Rodinný život je založený na mravných zásadách, ako je láska, obetavosť, porozumenie, súcit, odpúšťanie a mnohé ďalšie. Manželský a rodinný život kladie na človeka isté nároky a vyžaduje od neho, aby bol dobrý. Ale ak chce človek byť dobrým - dobrým otcom, dobrou mamou, dobrým manželom a manželkou, dobrým synom alebo dcérou, nevyhnutne potrebuje Boha. Byť dobrým človekom, t.j. ľudským, je neoddeliteľné od nábožnosti. Ľudským je človek, ktorý miluje druhého človeka, nábožným je zasa ten, kto miluje Boha. Ľudskosť a nábožnosť vždy idú spolu. Niet ľudskosti bez nábožnosti, ako ani nábožnosti bez ľudskosti. Nábožnosť a ľudskosť tvoria dve strany jednej mince, ktorá má meno svätosť človeka. Úsilie o svätosť a mravnú kvalitu členov rodiny podnecuje k tomu, aby sa vinuli k Bohu a od neho čerpali posilu k tomu, aby sa vzmáhali v ľudskosti i nábožnosti. Skúsenosť nám dosvedčuje, že manželstvo bez Boha hynie a rodinu bez nábožnosti pohlcuje nešťastie v podobe prejavov neľudského správania, sklamaní, opustenosti, násilia, rozvodov a iných ľudských tragédií.

Práve v tomto bode nám je Svätá rodina školou nábožnosti a svätosti života. Život Svätej rodiny v Nazarete bol preniknutý úctou a láskou voči Bohu. Všetko, čo robili, malo náboženský ráz: ich každodenné práce, radosti aj starosti, ich modlitby a spoločenstvo s príbuznými, či su­sedmi. Život Nazaretskej rodiny bol charakteristický aj osobitnými úkonmi, ktoré zvykneme nazývať výslovne náboženskými.

Za hlavné prejavy ich náboženského života, okrem vrúcnej lásky k Bohu a konkrétnych skutkov lásky jeden k druhému, považujeme: modlitbu, slávenie sviatkov a účasť na bohosluž­bách. Evanjelium dnešného sviatku nám vydáva svedectvo o tom, ako dôsledne zachovávali náboženské ustanovenia Mojžišovho zákona. „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi.“ (Lk 2,22)

Milované kresťanské rodiny, podobne ako Svätá rodina, aj vaše rodiny majú niesť v sebe túto črtu náboženskosti rodinného života. Všetkým, čo robíte a čo prežívate, máte usku­točňovať úctu a lásku voči Bohu. Aby ale váš životný vzťah k Bohu mal primeranú kvalitu, aby rástol a prehlboval sa, je potrebné, aby v štýle a rytme vášho rodinného života mali svoje dôležité miesto aj prejavy nábožnosti.

Na prvom mieste zdôrazňujem osobnú modlitbu a tiež spoločnú modlitbu všetkých členov domácnosti. Nezastupiteľné miesto v živote rodiny má slávenie sviatkov, najmä slávenie ne­dele. Okrem duchovného a náboženského dobra, napomáha aj psychologickému a ľudskému zblíženiu členov rodiny. Najmä v dnešných časoch, keď jednotliví členovia rodín, otcovia, matky a deti odchádzajú z domova za povinnosťami, má byť nedeľa ozajstným dňom pestovania rodin­ného spoločenstva. Osobitným náboženským prejavom rodinného života je účasť na bohosluž­bách Cirkvi v nedeľu a v prikázané sviatky. Svätá omša je hlavným prameňom duchovnej výživy a zdrojom rastu viery a lásky. Práve tak, ako členovia rodín musia chodiť v pracovné dni do zamestnania, aby si zabezpečili potreby pre telo, je nevyhnutné v nedeľu a vo sviatočné dni prichádzať na bohoslužby kvôli zaisteniu si potrieb pre duchovný život, lebo rodina nežije len z chleba, ale aj z Božieho slova. Súčasťou náboženského života kresťanskej rodiny je aj svia­tostný život jej jednotlivých členov. Krst dieťaťa, pomazanie chorých, pokánie a najmä pravidelné a časté prijímanie Naj svätejšej Eucharistie, to všetko je neodmysliteľnou súčasťou života kresťanskej rodiny.

Ďakujem všetkým rodinám, otcom a matkám, za to, že spolupracujú s Bohom pri odovzdávaní života ich potomstvu, ďakujem, že sa starajú o deti a kresťansky ich vychovávajú a sú tak akoby predĺženou rukou lásky nebeského Otca. Zo srdca žehnám všetky rodiny nášho biskupstva a od Svätej rodiny im vyprosujem opravdivú ľudskosť a vrúcnu nábožnosť, ktoré sú základom a obsahom manželského povolania a rodinného domova, sú jeho silou, ale i oporou, ktorá uchráni manželstvo a rodinu pred každým nebezpečenstvom a nešťastím našich čias.

+ Váš o. biskup Štefan

Kalendár

Utorok
19
19.11.2019
Po Ut Str Štv Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1
Pre tento deň neboli nájdené žiadne udalosti.
Čas Názov Typ  
Pre tento deň neboli nájdené žiadne udalosti.
Ukazujem 0 výsledkov.

Oznamy

Profil na Mojej Komunite

Spišská Stará Ves
5 zaregistrovaných užívateľov
1 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Pavol Garaj - farár
Kapláni:
Mgr. Marek Ondra
Kontaktné informácie

Počasie

Počasie Spišská Stará Ves - Svieti.com