Vybuduj si modlitbou svoje srdce s nemenným Bohom. Boh môže. On môže všetko. On je ten istý včera, dnes aj zajtra.

Modli sa pravidelne, v skrytosti, úprimne a konkrétne. Ak niečo myslíš vážne, tak si nato vymedzíš priestor. Ak je pre teba dôležitá modlitba, tak si na ňu nájdeš čas a utíšiš svet. Nesnaž sa bojovať proti rozptýleniu, pretože určite prehráš. Vyhni sa tomu, nájdi si svoje Getsemanskú záhradu. Modlitba nie je šport pre divákov, skús si nájsť tiché, obľúbené miesto k modlitbe a modli sa v skrytosti a pravidelne toto miesto navštevuj. Modli sa v čase keď si najčulejší, či ráno, večer alebo počas dňa, a Pán sa ti odvďačí za dôslednosť.

Vytváranie fráz sa zdá byť vhodné, duchovné, zbožné, ľudia skladajú frázy a nazývajú to modlitbou. Treba si ale uvedomiť čo vyslovujem. Napríklad modlitba, ktorá nemá zmysel : "Pane, prosím buď som mnou na prijímacom pohovore. Pane, poď so mnou na výlet !". Prečo žiadaš Boha aby urobil to, čo práve robí ? Alebo to, čo je pre neho samozrejmosť ? Skôr sa modli o to, aby si si v každej chvíli uvedomil, že Boh je s tebou, aby si si bol vedomí a istý Jeho prítomnosťou. Načo žiadať Boha aby bol s nami, keď On už s nami je ?

Modli sa srdcom, Boh nechce aby sme si pripravovali dojemné frázy. Nechce aby sme vyslovovali slová skôr ako sa nad nimi zamyslíme. Nemodli sa ako autopilot a neboj sa vyliať si pred Ním srdce. Skús sa úprimne rozprávať s Bohom. „Pane, dnes sa cítim takto... Prednedávnom som rozmýšľal o tomto... Tejto veci sa obávam... Z tohto sa veľmi teším... “

Modlitba by mala obsahovať chválu (posväť sa meno tvoje), podriadenie(buď vôľa tvoja), prosby (daj nám dnes), a odpustenie/vyznanie hriechov (a odpusť nám naše viny) a mala by byť zameraná na konkrétne veci a nebyť ako nákupný zoznam so stále sa opakujúcimi frázami. Niekedy sa skús zastaviť, vstúpiť do duše a začať rozmýšľať, či v nej niečo rastie alebo nie. Mením sa ? Alebo stále stojím na rovnakom mieste ?

Niekomu môže pomôcť písať modlitbu na papier, človeka to núti byť konkrétnejší lebo všeobecne veci nevyzerajú na papieri dobre :) Keď to človek potom číta, vidí vyslyšané modlitby a keď jeho viera kolíše, môže sa vrátiť k dôkazom, že Boh koná. Keď chcem byť v niečom dobrý, musím tomu venovať čas. Z nevyváženej modlitby začneme mať pocit viny, ktorý vedie k strachu, neistote a v konečnom dôsledku sa prestaneme radšej modliť.

Skús zahrnúť do svojej modlitby adoráciu. Adorácia človeka očisťuje, niekoľkominútovým zvelebovaným Boha sa náš duch zjemňuje. Hriechy sa uč pomenovávať a nevyznávať ich hromadne, lebo potom neprecítiš bolesť, ktorú si zaslúžiš. Pri modlitbe rozdeľ svoje žiadosti podľa kategórií – napr. služba, ľudia, rodina, osobné potreby. Viera spočíva z hľadenia na Boha, nie na vrch. Nestrávte príliš dlhý čas opisovaním vášho kopca Bohu.

Niekedy sa modlíme a nebo ostáva hluché. Čo potom ? Keď je modlitba nevypočutá, je to z jedného z týchto troch dôvodov - 1. nesprávna prosba, 2. nesprávny čas, 3. ak je chyba v človeku.

Boh nie je automat do ktorého musíme kopnúť ak nedostávame hneď odpoveď. Boh sa oneskorí aj kvôli tomu, aby sme urobili pokroky vo svojich charakterových vlastnostiach ako trpezlivosť, dôvera, vytrvalosť a odovzdanosť. Mnohokrát duchovný rast pochádza z bolesti, zranenia, boja, zmätku. Ak som prekážkou ja, tak buď sa nemodlím, alebo mam nevyznaný hriech, nevyriešený spor, som sebecký, bezcitný alebo moja viera je slabá. Ak nevediem dobrý život, Boh povie : „Predtým ako ti splním tvoju prosbu, chcem aby si dozrel. Zbav sa tohto hriechu, zmeň svoj postoj. Prestať s týmto zlozvykom, zmier sa s týmto človekom, utíš svojho ducha.“

Prosme Boha, aby nás naučil modliť sa. Modlitba je základ krásneho vzťahu s Bohom. Žiť s Bohom bez modlitby je ako nerozprávať sa s najlepším kamarátom. Aký by to bol potom vzťah ?

Zdroj: http://www.duchovnypokrm.sk/index.php?stranka=2&por=5&clanok=97